Archívy kategórie: Misia India 2008

Čo taký misionár potrebuje na cesty…

rozbalNapadlo vás niekedy, čo potrebuje mať so sebou misionár, ktorý chce pomáhať napríklad v našej misijnej stanici v Manvi? Tu prinášam zoznam vecí, ktorý nám pomohol „prežiť“ našu skúsenosť v Indii. Rozdelil som to na nutné – veci, ktoré sa nedajú zohnať v Indii, potrebné – dá sa to zohnať aj v Indii, ale je dobré to mať hneď od príchodu a ostatné – veci, ktoré nie sú nutné.

Doklady a cennosti
Pas s vízami a všetky cestovné doklady (letenka, lístok na autobus, vlak, poistenie, očkovací preukaz a fotokópie všetkého, ktoré sa týkajú vycestovania do Indie), peniaze a hotovosť na cestu – Euro/USD + rupie (pri zmene meny je potrebné mať potvrdenie), medzinárodná telefónna karta sa tiež zíde

Osobné veci
Lekárnička – pravidelne užívané lieky, leukoplast, náplaste, lieky proti horúčke, hnačke, bolesti, infekcii (žalúdočnej, črevnej…), dezinfekčný sprej, širokosprektrálne antibiotiká, antimalariká. Je potrebné mať aj návody, aby neprišlo k zámene liekov. Pero/ceruzka, zošit na písanie poznámok – denníka, kniha na čítanie (biblia), adresár, zoznam dôležitých telefónnych čísel, budík, kľúče od domu, slnečné okuliare.
Tričká (odporúčané 3 ks), dlhé nohavice, športové sandále, spodné prádlo, košeľa (odporúčané 2 ks), čiapka/šatka proti slnku, sveter/mikina, pevná obuv, domáca obuv (tzv. žabky), nôž (najlepšie viacfunkčný), otvarák na konzervy a fľaše, nožničky, ihla, niť, sponky, baterka, osobné hygienické veci (mydlo, uterák, zubná kefka a pasta, šampón, krém na opaľovanie (ruky), hrebeň, repelent (s deet) + to čo nutne potrebujem na osobnú hygienu).

ruksak

Nemusí, ale zíde sa
Fotoaparát, alebo kamera (+ nabíjačku), pršiplášť (pončo, alebo dáždnik), opasok/traky, ponožky, plavky, obálky (odporúčané doma napísať adresy), kalendárik, zrkadielko, lyžica, prášok na pranie, hygienické vreckovky, špagát (sušenie prádla), veci na holenie, sieťka proti komárom, nádoba v ktorej sa dá variť, drobné slovenské darčeky, instantné polievky.

Všetky veci + darčeky by mali v pohode vôjsť asi do takýchto rozmerov 🙂 (klikni na obrázok)

Viete ako sa oblieka sárí?

Už dlho som nič nepočul o našej prvej skupine India Group 2005. Dnes, jedna z účastníkov India Group Stanka Bačíková bola v televízii Lux v relácii ranná káva.

Rozprávala o našej misii v Kalkate, odkiaľ sme boli, čo sme robili, ako sme sa mali… Na moje prekvapenie, ukázala niekoľko vecí. Okrem fotografií ukázala hrnčeky, cigaru, misky, farby, ale aj ako sa oblieka sárí.

Tí, ktorí dnešnú reláciu nestihli vidieť, môžu ju vidieť tu…

Hinduizmus je neúnavné hľadanie pravdy. Je to náboženstvo pravdy. Pravda je Boh. Popieranie Boha sme poznali, ale popieranie pravdy nikdy. (Móhandás Karamčand Gándhí)

Človek nepochopí cudzie náboženstvo, ak nežije svoje v plnom zmysle. Každé náboženstvo si zasluhuje úctu.

Kdesi som počul že pochopiť hinduizmus môže iba hinduista. A hinduistom sa človek môže iba narodiť.

Hovoriť, písať o hinduizme je ako keby traja slepí hovorili o jednom objekte. Predpokladajme, že je to slon. Jeden v rukách drží chobot a hovorí že slon je ako had. Druhý sa drží nohy a hovorí že slon je ako strom, tretí drží chvost a hovorí že slon je ako lano. Všetci držia toho istého slona a každý ho „vidí“ inak. Rovnako je to s hinduizmom.

Ak človek začne niečo čítať o hinduizme, stretne sa s protichodnými názormi. Slovo hindu bol skôr geografický pojem ako náboženský. Najskôr ho používali Peržania neskôr Gréci. Označovali ním ľudí v okolí v oblasti rieky Indus, teda tento termín mal odlíšiť územia, ktoré ovládal islam od miestnych „neveriacich“. Indovia, ktorých nazývame hinduisti, nepoužívajú medzi sebou toto označenie na pomenovanie svojho náboženstva. Hinduisti sami celé stáročia necítili potrebu označiť svoju vieru osobitným menom. Hinduizmus je národným fenoménom Indie. Prečo? Pretože nemá svojho zakladateľa, nevie sa obdobie vzniku, nemá žiadnu organizačnú štruktúru, nemá nadradenú autoritu a ani žiadne kanonizované posvätné texty a nakoniec zahŕňa v sebe mnohé (i protichodné) prvky rozličných vierovyznaní, kultov a rituálov (animizmus, polyteizmus, monoteizmus, monizmus a dokonca aj ateizmus, atď)

V hinduizme je veľa božstiev. V tomto panteóne jestvujú rôzne stupne božských bytostí. Bohovia, ktorí riadia beh sveta, sídlia v nebi, v ktorom kraľuje boh Indra. Majú moc, ale sú pomstychtiví, zmyselní a nie sú vševediaci. Majú telá ako ľudia ale z inej hmoty. Môžu robiť dobro ale aj zlo.

Hnduizmus pozostáva z troch základných smerov, z ktorých 1) šaivizmus je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to Šakti (ženský princíp) – 2) šaktizmus, alebo Višnu a jeho avatar (vtelenie) Krišna – 3) vaišnavizmus.

Neponúka dogmy, ale akési „usmernenia pre ľudské správanie“.

Charakteristickým výrokom indickej filozofie je Átmanam viddhi – POZNAJ SÁM SEBA.

… ako oklamať bohov …

Oklamať boha? Tento príbeh keď som počul, nejako nechcel vôjsť do mojej hlavy „normálne“. Predsa každý veriaci povie, že je to nezmysel. Áno u kresťanov (a možno aj v inom náboženstve), ale v hinduizme je to možné. Rád by som tu napísal postup, alebo trik ako nato. Na začiatku je dobré si uvedomiť, že pojem bohov v indickom panteóne sa nerovná pojmu Boha v kresťanskom ponímaní.

V rodinách zomierajú deti často. Dedinčania vidia problém nie v hygiene, v ťažkej práci, ale v nepriazni bohov. Považujú to za pomstu bohov voči rodine. Preto treba zistiť, ktorý boh má rodinu v nenávisti. Existujú znalci, ktorí sú schopní určiť neprajného boha.

Keď sa narodí ďalšie dieťa, zavolajú garbiara. Ten priviaže dieťaťu okolo pása kúsok suchej kože a tým „urobí“ dieťa členom svojej kasty. Stáva sa dieťaťom nižšej kasty, aj napriek tomu že sa narodilo z rodičov vyššej kasty.

Potom predstavia dieťa rozhenvanému bohu asi takto: „Pozri, toto nei je naše dieťa, to je dieťa garbiarskej kasty. Nemá zmysel zabiť dieťa tak nízkej kasty. Nie je hodno sa naň ani pozrieť, nieto ešte sa ním zaoberať…“

Dieťa žije so svojimi skutočnými rodičmi, ale stále ho berú ako garbiarovo dieťa. Keď zostane nažive a dosiahne asi vek dospelosti, znova zavolajú garbiara, aby sňal z jeho pása kožu a zriekol sa ho. V prípade jeho smrti môže hodickotý iný garbiar vykonať úkon prinavrátenia dieťaťa vlastným rodičom.

Smetiar a čistič kanálov môže poskytnúť ešte účinnejšiu službu týmto rodičom. Vezme dieťa a symbolicky ho položí na smetisko. Prečo? Jednoducho rodičia nechú mať toto dieťa a je odhodené. Smetiar ho vezme zo smetiska a prijima ho za sovje. Nijakému bohu predsa nebude záležať na smetiarovom dieťati. V noci si rodičia nepozorovane donesú dieťa domov a vychovávajú ho ako „smetiarovo dieťa“ do dospelosti a potom ho príjmu do rodičovskej kasty.

Hlas kresťana proti násliu

1. septembra 2008 v hlavnom meste New Delhi vyšlo do ulíc okolo 10 000 kresťanov. Dôvod bol jednoduchý v štáte Orissa boli zranení vyše 130 osôb. Ku kresťanom sa pripojili aj moslimovia, budhisti ale aj umiernení hinduisti.

29. augusta zostalo okolo 30 000 kresťanských škôl v celej krajine zavretých na znak protestu. K tomu protestu sa pridala aj naša jezuitská stanica v Manvi. O par dní neskôr bol vyhlásený pôst na znak spolucítenia s obeťami a tiež ako do neba volajúca prosba.

Premiér Manmohan Singh Sikh, horovil o národnej hanbe. Pretože India bola vždy známa ako tolerantná krajina pre všetky náboženstvá. Ale teraz prišla vlna násilia proti kresťanskej menšine v Orisse. Všetko začalo po zavražední hinduistického vodcu Swami Laxmananandu Saraswatiho 23. augusta. Vláda vyhlásila, že vraždu spískali maoistickí komunisti, ale nacionalistická organizácia Vishwa Hindu Parishal hovorí že zodpovedný za čin sú kresťania. Počty zranených sa podľa krajov, novín, a rôznych organizácií líšia. Do Európy sa dostalo na začiatku číslo 3 mŕtvy, v Indických novinách sme sa mohli dočítať o 17. A podľa údajov miestnej cirkvi sa hovorí o zabitých viac ako 20 a vyše 114 kresťanov ťažko zranených. V Kandhamalskom okrese bol zavraždený pastor M. Samuel Naik V okrese Gajapati bol zasa upálený pastor Mukunda Bardhan, iného zasa ukrižovali, rozvášnený dav mnohé rehoľné sestry znásilnili.

Modlitba a pôst

7. september 2008 bol stanovený v Indii ako deň modlitby a pôstu.

Ježiš v evanjeliu píše, že niektoré hriechy možno sa ich zbaviť iba pôstom a modlitbou. Týmto spôsobom indickí kresťania chcú prosiť Boha aby zasiahol, nakoľko výtržnosti, ktoré sa robia na kresťanoch dejiny Indie nepoznajú. Okolo 12 000 kresťanov sa ukrýva v lesoch. Mnohí sú bez prístrešia.

V Orisse, je 94% obyvateľov hinduistov. 2,4% z asi 37 miliónov obyvateľov patria do cirkví. India má okolo 1,1 miliardy občanov, z ktorých je 82% hinduistov, 12% moslimov a 3% kresťanov.