Všetky príspevky od Martin Halčák

Zajímavosti

V Indii vystavia relikvie sv. Františka Xaverského

Od novembra budú mať obyvatelia i návštevníci indického pobrežného mesta Goa možnosť uctiť si relikvie sv. Františka Xaverského, španielskeho jezuitského misionára, ktorý začal svoju misiu na Ďalekom východe práve v meste Goa na západnom brehu Indického polostrova v roku 1542.

Očakáva sa, že túto možnosť od 22. novembra 2014 do 4. januára 2015 vyžije päť miliónov pútnikov. Telesné pozostatky misionára, ktorý je patrónom misií, sú uchovávané v striebornom relikviári v Bazilike Bom Jesus v Goe, avšak pre túto príležitosť budú premiestnené do rozľahlejšej miestnej katedrály.

Udalosť sa koná každých desať rokov, teraz už sedemnásty raz, a v priebehu týchto desaťročí možno vidieť nárast počtu veriacich z mnohých krajín. Napríklad v roku 1994 počet pútnikov dosiahol milión, zatiaľ čo v roku 2004 presiahol dva milióny. Katolíci tvoria asi 30 percent populácie v malom štáte Goa, ktorý má celkovo 1,4 milióna obyvateľov.

Hlavicka,Misia India 2013,stretnutie

II. prípravné stretnutie

Stretnutie, ktoré sa konalo minulý víkend v Ivanke pri Dunaji, prebiehalo vo veľmi dobrej nálade. Skupina sa vyselektovala na 11 dobrovoľníkov. Tento rok prevažujú dobrodinci z Českej republiky. Navštívila nás pani doktorka Mária Hlačinová, ktorá nám porozprávala o svojej misii v Indii, kde už dvakrát pôsobila ako detská pediatrička. Vo svojich 60 rokoch nás nabila svojou neskutočnou energiou, veď presúvať sa medzi jednotlivými dedinami v Indii na motorke a tešiť sa tomu, je obdivuhodné. Čítať viac →

Hlavicka,Manvi,Misia India 2011,Pannur

Rekapitulácia rok 2011

Vybraní dobrovoľníci Misia India 2011 sa počas roka 2011 stretávali v Ivanke pri Dunaji. Ich úlohou bolo čo najlepšie sa pripraviť na indické prostredie a skúšky čakajúce v Manvi.
Očkovanie, letenky, fundraising MI, prezentácie a propagačné materiály si vyžadujú spoluprácu, kreativitu a vytrvalosť. Počas roka sa uskutočnovali fundraisingové aktivity: prezentácie na školách, farnostiach a na rôznych miestach Slovenska. Mohli ste nás stretnúť na Dňoch rodín, Noci kostolov v Trnave, na divadelnom predstavení v Križovanoch, v UPeCe v Trnave a v Ružomberku, na festivale Lumen s vlastným workshopom (prezentácia, varenie, tanec, svedectvá), ale aj na festivale Pohoda.
Obdivuhodná bola štedrosť darcov, ktorí veľkoryso pomohli indickým spolubratom vo viere, aby aj oni mohli čo najskôr oslavovať Eucharistiu v novom kostole v Pannur (dedinka v misijnom území neďaleko Manvi). Práve na jeho výstavbu sa dobrovoľníci snažili svojimi aktivitami získať prostriedky.
Misia India 2011 je tu! Skupina pod vedením Laca Šulíka SJ pristála v Bangalore, kde si dobrovoľníci odpočinuli v rezidencii Ashirvad. Oboznámili sa s indickou kultúrou a fungovaním jezuitských misií. Po spoznaní okolia a prekonaní prvotného kultúrneho „šoku“ sa dobrovoľníci vydali do Manvi.
Prvý deň sa zoznámili s ľuďmi na misii a prezreli si budovy, ktoré tu povstali. Od roku 2008 sa podarilo urobiť veľký kus práce. Je to vidieť na budovách škôl, ale aj na počte detí v kampuse. Hneď na druhý deň sa dobrovoľníci zapojili do práce. Pomáhali pri dokončení internátu pre učiteľov a dievčatá (ktorého základy položili dobrovoľníci MI 2008). Program bol vcelku jednoduchý: do obeda fyzická práca, po obede práca s deťmi.
Hry v skupinách, šport, či jednoduché konverzovanie, majú medzi deťmi veľký úspech. Po hrách bol čas na vypracovanie domácich úloh a doučovanie, kedy každý z dobrovoľníkov odovzdáva deťom niečo zo seba. Každý deň sa tu začína spoločnou sv. omšou a každý večer je ukončený spoločnou modlitbou.
Popri každodenných povinnostiach, mali dobrovoľníci možnosť navštíviť hinduistické posvätné mesto Hampi, ktoré je jednou z chránených pamiatok UNESCO. Po odpočinku v Hampi sa skupina vracia do každodenného kolobehu: práca na stavbe – práca s deťmi. V druhej polovici pobytu sa časť dobrovoľníkov vydala na misijnú stanicu Jezuitov – do dedinky Pannur, miesta ktoré je skutočne skúškou trpezlivosti a tímového ducha dobrovoľníkov.
Extrémna chudoba, hlinené obydlia miestnych „nedotknuteľných“, problémy s nedostatkom vody, či zdravotnej starostlivosti, kastovnícka segregácia a i. Dobrovoľníci pomáhli ako vedeli, i keď podmienky a úlohy boli niekedy frustrujúce.
Na konci pobytu skupinu čakalo slávnostné otvorenie domu učiteľov (Guru Bhavan) a internátu, ktoré nesie meno Tomáša Munka SJ – jezuitu umučeného počas II. sv. vojny. Dňa 10. 9. 2011 dobrovoľníci opustili školu, jezuitskú misiu v Manvi a presunuli sa na sever Indie, kde ich čakal výlet do New Delhi, Aggry a Jaipuru.
Všetci dobrovoľníci Misia India 2011 sa na Slovensko vrátili zdraví a vďační Bohu za nezabudnuteľné skúsenosti.
Z pobytu v Manvi vyplynulo, že problémov k riešeniu v Indii je stále dosť. Medzi hlavné výzvy patrí udržateľnosť chodu Misijnej školy. V spolupráci s občianskym združením Cesta domov o. z. sa rozbieha projekt „Edu Aid – podporme vzdelávanie detí v Indii“. Cieľom je pomocou sponzoringu študenta „dalita“, teda „nedotknuteľného“, zabezpečiť vzdelávanie. Do dnešných dní ľudia v rámci občianského združenia podporili vyše 220 detí.

Hlavicka,Misia India 2013

Misia India 2013 je TU!!!

Rovnako ako v rokoch 2008 a 2011 sa aj na leto 2013 chystá výprava dobrovoľníkov na jezuitskú misijnú stanicu v Manvi – južná India (štát Karnátaka), v tomto ročníku aj v spolupráci s Teologickou fakultou TU. Výprave, ktorá sa uskutoční v auguste a septembri 2013, bude predchádzať dobrovoľnícka činnosť na Slovensku a v Českej republike, spočívajúca predovšetkým v prezentácii projektu a v získavaní finančných prostriedkov v prospech misie a jej činnosti. Čítať viac →

Misia India 2008,Misia India 2011,Misia India 2013

Čo taký misionár potrebuje na cesty…

rozbalNapadlo vás niekedy, čo potrebuje mať so sebou misionár, ktorý chce pomáhať napríklad v našej misijnej stanici v Manvi? Tu prinášam zoznam vecí, ktorý nám pomohol „prežiť“ našu skúsenosť v Indii. Rozdelil som to na nutné – veci, ktoré sa nedajú zohnať v Indii, potrebné – dá sa to zohnať aj v Indii, ale je dobré to mať hneď od príchodu a ostatné – veci, ktoré nie sú nutné.

Doklady a cennosti
Pas s vízami a všetky cestovné doklady (letenka, lístok na autobus, vlak, poistenie, očkovací preukaz a fotokópie všetkého, ktoré sa týkajú vycestovania do Indie), peniaze a hotovosť na cestu – Euro/USD + rupie (pri zmene meny je potrebné mať potvrdenie), medzinárodná telefónna karta sa tiež zíde

Osobné veci
Lekárnička – pravidelne užívané lieky, leukoplast, náplaste, lieky proti horúčke, hnačke, bolesti, infekcii (žalúdočnej, črevnej…), dezinfekčný sprej, širokosprektrálne antibiotiká, antimalariká. Je potrebné mať aj návody, aby neprišlo k zámene liekov. Pero/ceruzka, zošit na písanie poznámok – denníka, kniha na čítanie (biblia), adresár, zoznam dôležitých telefónnych čísel, budík, kľúče od domu, slnečné okuliare.
Tričká (odporúčané 3 ks), dlhé nohavice, športové sandále, spodné prádlo, košeľa (odporúčané 2 ks), čiapka/šatka proti slnku, sveter/mikina, pevná obuv, domáca obuv (tzv. žabky), nôž (najlepšie viacfunkčný), otvarák na konzervy a fľaše, nožničky, ihla, niť, sponky, baterka, osobné hygienické veci (mydlo, uterák, zubná kefka a pasta, šampón, krém na opaľovanie (ruky), hrebeň, repelent (s deet) + to čo nutne potrebujem na osobnú hygienu).

ruksak

Nemusí, ale zíde sa
Fotoaparát, alebo kamera (+ nabíjačku), pršiplášť (pončo, alebo dáždnik), opasok/traky, ponožky, plavky, obálky (odporúčané doma napísať adresy), kalendárik, zrkadielko, lyžica, prášok na pranie, hygienické vreckovky, špagát (sušenie prádla), veci na holenie, sieťka proti komárom, nádoba v ktorej sa dá variť, drobné slovenské darčeky, instantné polievky.

Všetky veci + darčeky by mali v pohode vôjsť asi do takýchto rozmerov 🙂 (klikni na obrázok)

Hlavicka

Kasta

Kasta je prísne ohraničená a uzavretá spoločenská skupina s presne vymedzenými právami a povinnosťami členov líšiaca sa spoločenským postavením od iných členov spoločnosti; klasickú formu nadobudla v hinduizme. Kastový systém v Indii spôsobil veľa nespravodlivosti. Preto bol oficiálne zrušený, ale skúste niečo zrušiť čo už je od nepamäti tu dané. Vymazať z kultúry nie je a nebude ľahké. Je zakorenené príliš hlboko v srdciach a mysliach obyvateľstva. Sú štyri základné rozdelenia, alebo vrstvy (varny), ktoré sa objavilo už v dobe príchodu árijských kmeňov do tejto časti sveta. Každá varna predstavuje časť ľudského tela a má pridelenú farbu.

Brahmins – hlava – biela farba (vedúce úlohy, kňazi)
Kshatriyas – rameno – červená farba (armáda, vojaci)
Vaisyas – pás, stehná – žltá farba(obchodníci, remeselníci a poľnohospodári)
Sudras – chodidla – čierna farba –  (sluhovia, jednoduchý robotníci)

Dalits – (podradné práce) – nepatria do K-systému, nemajú právo k ničomu sa vyjadrovať. Žijú pod hranicou chudoby a príslušníci iných kást ich považujú za nečistých. Ich prítomnosť, ba dokonca ich tieň poškvrňuje príslušníkov vyšších kást.

Hampi - hlavný chrám
Hlavicka,Misia India 2011

Práca – Výlet – Práca

Prinášame Vám ďalšie dve správy z nášho misijného pôsobenia Misia India 2011, ktoré sme nemohli publikovať kvôli nedostatočnému pripojeniu k internetu.

Po tom, ako sme začali vnímať našu prácu na stavbe ako monotónnu, rozhodli sme sa vyhradiť si dva dni na aktívny oddych v Hampi. Je to najstaršie pútnické miesto v južnej Indii s komplexom starobylých chrámov a palácov. Každý z nás mal možnosť stráviť tento čas podľa vlastných predstáv – návštevou historických pamiatok, miestnych trhov alebo turistikou na nádherné skaly nad mestom. Plní zážitkov sme sa vrátili do Manvi, kde sme sa opäť pustili do plnenia povinností bežného dňa – dopoludnia práca na stavbe a popoludní hry a doučovanie s deťmi.
V piatok večer, počas stretnutia s pátrom Erikom Mathiasom SJ, sme sa dozvedeli viac o vzniku a histórii misijnej stanice v Pannur a Manvi. Taktiež bol priestor na naše otázky, týkajúce sa misie a jej zmyslu.
Sobota bola pre nás iná ako tie predchádzajúce. Boli sme vyslaní, podobne ako apoštoli, do okolitých dedín, aby sme boli nablízku ľuďom v ich práci a povinnostiach a aj takýmto spôsobom ohlasovali Krista. Skúsenosť s návštevou dedín nám pomohla utvoriť si obraz o tom, ako žijú miestni obyvatelia a z akých podmienok pochádzajú deti navštevujúce Xavier School a Loyola Pre-University College v Manvi.
Počas sobotného večera sme sa okrem iného dozvedeli aj mená ďalších šiestich účastníkov našej skupiny, ktorí celý nasledujúci týždeň strávili na misii v Pannure. Pre viacerých z nás to bol zlomový týždeň, počas ktorého sme mohli zakúsiť náročnosť fyzickej práce na stavbe Primary School a príprave priestranstva, kde bude v budúcnosti stáť kostol svätého Petra (St. Peter`s Church). Ťažký život obyvateľov zapadnutých dedín okolo Pannuru sme mohli vidieť počas zdravotníckych výjazdov, na ktoré nás vzali rehoľné sestry z miestneho Loyola Health Centre.
Naši ostatní „kolegovia“ v Manvi zatiaľ pokračovali v prácach na stavbe internátu Guru Bhavan hlavne maľovaním izieb a odpratávaním štrku. Opäť sme sa spolu stretli v sobotu večer v Pannure, kde po slávnostnej svätej omši, za účasti mnohých kňazov a veriacich z blízkeho i ďalekého okolia, bol položený základný kameň St. Peter`s Church. Nedeľa sa niesla v znamení športu a hier, ktoré sme pripravili pre deti z miestneho internátu.
Minulý týždeň sa k našej skupine pridala aj Lenka Rabarová z VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave. Prišla hľadať možnosti rozbehnutia nového sociálneho projektu v Indii v spolupráci s jezuitmi.

Posledný týždeň sme pokračovali v dokončovacích prácach, aby sme v piatok, pred naším odchodom z Manvi, mohli byť účastní slávnostného otvorenia internátu pre učiteľov Guru Bhavan.
Monika Šumichrastová

Hlavicka,Misia India 2011

III.formačné stretnutie

Na našom tretom formačnom stretnutí sme sa stretli už dobrí známi. Myslím si, že prvé dve stretnutia sme sa len „oťukávali“ a teraz to už začalo prechádzať do bližšieho vzťahu medzi jednotlivcami. V piatok večer sme si spríjemnili hraním aktivít,  kde hlavne pantomíma zanechala v mnohých zaujímavé pocity. Hraním nám čas ubehol až sme zabudli, že odbilo polnočnú hodinu. Vstávanie v sobotu ráno bolo o to náročnejšie. Po raňajkách nasledovala ranná modlitba a prvé pracovne stretnutie. Tu sme vyhodnotili naše očkovacie aktivity, ktoré postupujú míľovými krokmi. Stále je tu otázka čo použiť proti už toľko spomínanej malárii. Martin prišiel s názorom, že treba používať taký typ deodorantu, ktorý odpudzuje komárov. Prešli sme si návrhy na tričká, ktoré sa už odsúhlasili. Pripravili sme tlač letákov. Písali sme oficiálne listy a prekladali sme náš projekt do slovenčiny. Dokončili sme prezentáciu a do budúcna treba ešte dokončiť mimoriadnu prílohu Jezuiti dnes.

Huráááááá na výlet do Modry na medvedie skaly. Po niekoľkých poblúdených odbočeniach sme sa nakoniec všetci dopravili k jezuitskej chate v oblasti Modra – Zochová chata. Autá sme pekne odparkovali a išli sme na neďaleké parkovisko, kde sme si konečne uvedomili, že naše kroky by mali mať aj konkrétny cieľ. Tu sa začal „lámať chlieb“. Laco s Martinom boli preč a my sme sa mali sami rozhodnúť čo ďalej. Nakoniec sme zistili, že budeme potrebovať autá, aby sme sa dostali k skalám bližšie. Traja vodiči sa teda vrátili späť a potom sme sa už konečne dopravili až skoro pod skalu, kde sme chceli okúsiť  adrenalínové lozenie po skalách. Všetci sme pozerali plní očakávaní na Peťa, ktorý vyšiel prvý po trase a zaistil lano na vrchu. Postupne sme sa jeden po druhom zaúčali do lozenie po skalách. Dominik priniesol ďalšie sedačky a tak sa z nehostinnej skaly stalo centrum zábavy pre misionárov – dobrovoľníkov. Skvele sme sa bavili a niektorí z nás prekročili aj svoje osobné limity. Mário aj Michal sa držali lana prvý krát v živote. Keď sa všetci „vyšantili“ a po spoločnej dohode sme sa už aj s Lacom a Martinom vydali naspäť k chate, mali sme spoločnú svätú omšu. Po nej náš čakal všetkých šok z toho, že Marek sa nemôže zúčastniť našej misie a z pochopiteľných dôvodov odstupuje. Všetkým nám to prišlo veľmi ľúto. Po Majke, ktorá tiež zostáva doma kvôli vážnej chorobe v rodine, už s nami nepocestuje ďalší člen tímu. Všetci pevne dúfame, že už nikto z tímu neubudne. Po ceste naspäť do Ivanky sme samozrejme zasa zablúdili. Nevadí, to aspoň preverilo nášho tímového ducha v malých skupinkách. Značenie na Slovenský Grob zlyhalo, ale my sme sa nevzdali a nakoniec sme dobre prišli späť do Ivanky. Tu nás čakala večera, po ktorej som mal prezentáciu pre ostatných, aby sme si prešli opäť to, čo je obsahom nášho projektu. Za prezentáciou nasledovali hry, ktoré Monika s Majkou pripravili pre budovanie tímového ducha. Do tohto večerného „šantenia“ sme sa pohrúžili tak, že sme nakoniec skončili zasa pri známych aktivitách až do neskorých večerných hodín.  Vstávanie v nedeľu ráno bolo o to ťažšie. Raňajky sme si spríjemnili pesničkami rôzneho typu. Po raňajkách sme mali stretnutie s účastníkmi projektu Misia India 2008. Medzi nás prišli Michal Štofej, Adam Peciar, Tomáš Kuzár a Michal Miadok. Bolo veľmi zaujímavé počuť od ľudí, ktorí v Manvi už boli, aj ich zážitky a ich veľmi cenné rady, ktoré si zoberieme určite k srdcu. Treba hlavne myslieť na zdravie a odlišné podmienky, ktoré nás tam budú čakať. Po zaujímavej diskusii nasledovala svätá omša a spoločný obed.  Po obede sa už každý pobral svojou cestou za svojimi povinnosťami. V Trnave sa uskutočnil muzikál na motívy diela Oscar Wilde – Rybár a jeho duša. Ďalšie formačné stretnutie sa uskutoční v polovici mája. Tešíme sa!

Metod

Manvi

Páter Eric Mathias SJ na Slovensku

Eric Mathias SJ, riaditeľ jezuitskej školy Xavier School v Manvi, ktorá je určená hlavne pre najchudobnejšie deti, priletel v piatok 21. 5. 2010 do Prahy. V kostole sv. Ignáca mal besedu o jeho projektoch ktoré sú z časti zrelaizované v provincii Karnataka v Indii.

Od zajtra (24.5.2010) bude na Slovensku kde sa stretne s priateľmi ktorí boli pred dvomi rokmi v jeho misii ale aj s ľuďmi ktorí ho podporovali v Bratislave, Prešove a v Trnave.

V Prešove bude v pondelok 24.5.2010 sláviť Eucharistiu s veriacimi v Exercičnom dome SJ o 17.00h. Po nej bude nasledovať prezentácia a diskusia. V podstate rovnaký program ho čaká aj v utorok v Trnave s tým rozdielom, že sa po prezentácii stretne s možnými dobrovoľníkmi Misie Indie 2011.

—

Misiu pre tzv. dalitov – najchudobnejšiu vrstvu indickej spoločnosti – začal v rokoch 2001 – 2003 v Pannure. Začal navštevovať dediny a deti posielal do kresťanských škôl. Neskôr založil vlastnú školu v Manvi. Je to jediná škola v celom štáte určená pre dalitov, kde už od prvej triedy prebieha výuka výhradne v angličtine.