Taj Mahal

Guru Bhavan

Otvorenie internátu pre učiteľov je ďalším príspevkom štedrých darcov. Bez kvalitných učiteľov nejestvuje kvalitné vzdelanie. A v slabo rozvíjajúcom sa regióne je ich ťažko nájsť. Preto jezuiti pozývajú šikovných pedagógov z rozvinutých oblastí, aby novopostavené budovy škôl v Manvi boli miestom pre chudobných žiakov, ktorým je poskytnuté vzdelanie. Preto misijná stanica nutne potrebovala zabezpečiť ubytovanie pre svojich učiteľov. Slovensko-česká dobrovoľnícka skupina a jezuiti z českej a slovenskej provincie pomohli internát pre učiteľov Guru Bhavan postaviť. Preto ho aj pomenovali podľa kandidáta na blahorečenie, novica Tomáša Munka SJ. Súčasťou slávnostného otvorenia bol aj kultúrny program pripravený deťmi a učiteľmi z Manvi, ako aj príhovory viacerých, ktorí sa podieľali na uskutočnení myšlienky stavby: Maxim Rasquinha SJ hovoril ako zakladajúci člen misijnej stanice. Ladislav Šulík SJ hovoril v mene všetkých dobrodincov a dobrovoľníkov, ktorí prispeli, aby učitelia mohli bývať v dôstojných priestoroch. Program nasledovala slávnostná večera chicken bryani (ryža miešaná s kúskami kurčaťa) a tanec detí s dobrovoľníkmi.
Po odchode z misijnej stanice sme využili čas na krátky oddych, cestu do New Delhi návštevou pamiatok v Agre a Jaipure.
V piatok ráno, 16. septembra sme telefonovali už zo Slovenska naším príbuzným a známym. Poďakovali sme sa im za ich modlitby, ktoré nás sprevádzali počas našej misie v Indii.

Nech je oslávené meno Pánovo!

Ladislav Šulík SJ

Hampi - hlavný chrám

Práca – Výlet – Práca

Prinášame Vám ďalšie dve správy z nášho misijného pôsobenia Misia India 2011, ktoré sme nemohli publikovať kvôli nedostatočnému pripojeniu k internetu.

Po tom, ako sme začali vnímať našu prácu na stavbe ako monotónnu, rozhodli sme sa vyhradiť si dva dni na aktívny oddych v Hampi. Je to najstaršie pútnické miesto v južnej Indii s komplexom starobylých chrámov a palácov. Každý z nás mal možnosť stráviť tento čas podľa vlastných predstáv – návštevou historických pamiatok, miestnych trhov alebo turistikou na nádherné skaly nad mestom. Plní zážitkov sme sa vrátili do Manvi, kde sme sa opäť pustili do plnenia povinností bežného dňa – dopoludnia práca na stavbe a popoludní hry a doučovanie s deťmi.
V piatok večer, počas stretnutia s pátrom Erikom Mathiasom SJ, sme sa dozvedeli viac o vzniku a histórii misijnej stanice v Pannur a Manvi. Taktiež bol priestor na naše otázky, týkajúce sa misie a jej zmyslu.
Sobota bola pre nás iná ako tie predchádzajúce. Boli sme vyslaní, podobne ako apoštoli, do okolitých dedín, aby sme boli nablízku ľuďom v ich práci a povinnostiach a aj takýmto spôsobom ohlasovali Krista. Skúsenosť s návštevou dedín nám pomohla utvoriť si obraz o tom, ako žijú miestni obyvatelia a z akých podmienok pochádzajú deti navštevujúce Xavier School a Loyola Pre-University College v Manvi.
Počas sobotného večera sme sa okrem iného dozvedeli aj mená ďalších šiestich účastníkov našej skupiny, ktorí celý nasledujúci týždeň strávili na misii v Pannure. Pre viacerých z nás to bol zlomový týždeň, počas ktorého sme mohli zakúsiť náročnosť fyzickej práce na stavbe Primary School a príprave priestranstva, kde bude v budúcnosti stáť kostol svätého Petra (St. Peter`s Church). Ťažký život obyvateľov zapadnutých dedín okolo Pannuru sme mohli vidieť počas zdravotníckych výjazdov, na ktoré nás vzali rehoľné sestry z miestneho Loyola Health Centre.
Naši ostatní „kolegovia“ v Manvi zatiaľ pokračovali v prácach na stavbe internátu Guru Bhavan hlavne maľovaním izieb a odpratávaním štrku. Opäť sme sa spolu stretli v sobotu večer v Pannure, kde po slávnostnej svätej omši, za účasti mnohých kňazov a veriacich z blízkeho i ďalekého okolia, bol položený základný kameň St. Peter`s Church. Nedeľa sa niesla v znamení športu a hier, ktoré sme pripravili pre deti z miestneho internátu.
Minulý týždeň sa k našej skupine pridala aj Lenka Rabarová z VŠZaSP svätej Alžbety v Bratislave. Prišla hľadať možnosti rozbehnutia nového sociálneho projektu v Indii v spolupráci s jezuitmi.

Posledný týždeň sme pokračovali v dokončovacích prácach, aby sme v piatok, pred naším odchodom z Manvi, mohli byť účastní slávnostného otvorenia internátu pre učiteľov Guru Bhavan.
Monika Šumichrastová

Independence day

Od prvej správy a krátkeho vystúpenia vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu sa na misijnej stanici v Manvi udialo niekoľko zaujímavých udalostí.

15. augusta 2011 bol štátny sviatok oslavy 64. výročia nezávislosti Indie spod nadvlády Britskej koruny. V tento deň sa všetci obliekli do tradičných a slávnostných indických odevov (kurta, jubha, lunga, sari) a oslavovali najprv slávnostným pochodom, vyzdvihnutím štátnej zástavy, slávnostným prejavom hosťa – sr. Veety, ktorá pracuje v zdravotnom zariadení v Pannur a kultúrnym programom dnes už študentov dvoch škôl: základnej školy Xavier School a strednej školy Pre-University College Loyola. V utorok boli piati misionári poslaní na šesť dní do farnosti Pannur.

Program však zostal ten istý:

5:45 meditácia

6:30 sv. omša s deťmi

7:30 raňajky

8:00 do 12:30 práca

popoludní voľno

16:30  do 19:15 hry s deťmi, štúdium, modlitby a večera

20:30 spoločné večerné zhrnutie dňa

 

V utorok a stredu sme absolvovali poznávaciu cestu do posvätného miesta hinduizmu Hampi, kde sú niekoľko storočné pamiatky slávnej dynastie, ktorá po sebe zanechala obrovské chrámy a paláce v nádhernom prostredí skalnatého údolia a rieky.

 

Tento týždeň pokračujeme v čistiacich prácach a prípravách na maľovanie, aby internát mohol byť otvorený začiatkom septembra a slávnostne pomenovaný podľa kandidáta na blahorečenie, jezuitského novica Tomáša Munka SJ.

Zaciname na misii

Slovensko-ceska dobrovolnicka skupina se 6.8.2011 pod vedenim patera Ladislava Sulika SJ vydala do Indie na Misijni stanici v Manvi ve state Karnataka. Po priletu do Indie skupina nejprve stravila tri aklimatizacni dny v jezuitskem dome v Bangalore a navstevou mesta Mysore, seznamovala se s indickou kulturou. S aktualnimi socialnimi problemy na severu statu Karnataka, kam ma skupina namireno, seznamil dobrovolniky pater Vincent Crasta SJ, ktery byl pocatkem roku 2011 na navteve v Bratislave a Praze. Po teto priprave dorazila skupina s pomoci Bozi do Loyola School v Manvi, kde se jiz v teto chvili intenzivne venuje stavebnim pracem pri rozvoji kampusu a volnocasovym aktivitam s detmi teto internatni skoly. V soucasnosti zije cela misijni stanice pripravou oslav dne indicke nezavislosti 15. srpna 2011. Nove informace budou nasledovat za nekolik tydnu.

V. formačné stretnutie

Do odjezdu do Manvi zbývá již necelý měsíc a naše dobrovolnická skupina se schází, paralelně s festivalem Pohoda, v Ivanke pri Dunaji také ve znamení pohody. Zásoby na třídenní přežití jsou nakopeny a kuchařské umění skupiny je pod vedením Maria přivedeno do vysokých obrátek. Po vydatné páteční večeři následuje rekapitulace toho, co už máme, co je zařízeno a co nám ještě zbývá připravit. Není toho zrovna málo a vyplňování vízových formulářů je snad to nejmenší. Příprava našeho nitra na misii v Manvi, příprava kterou jsme v Ivanke započali před několika měsíci, nám v koncentrované podobě tentokrát zabere celý víkend. Posílá mě do Indie Bůh anebo se tam posílám sám? Dostaneme nebo nám bude vzato i to, co si myslíme, že máme? Otázky neuchopitelné jako ranní sny, které mizí dřív, než si dokážeme uvědomit, mají tentokrát dostat prostor. Martin nás od sobotního rána provází duchovní obnovou, abychom se lépe okázali orientovat v našem vztahu k projektu a našem místě v něm. Chvíle soustředění nám má nyní pomoct, aby naše činnost i nečinnost v Indii i po návratu přinesla své plody. U některých členů skupiny se mystické snění mění na skutečné, a duševní námaha je odměněna tvrdým dřímotem ve stínu pod stromem, na lavičce a vlastně kdekoli, kde je k tomu prostor. Večerní „Kruh“ je pak potřebným vyvrcholením celého dne a v podstatě i všech našich předmisijních setkání. Pevně věříme, že všemi chtěná upřímnost, ale i dobrá vůle, bude s pomocí Boží naší účinnou zbraní proti budoucím konfliktům a stresu. V neděli ještě chystáme program na uvítání v Manví, abychom nezůstali nic dlužní praktické stránce přípravy. Část skupiny pod vedením Majky vyráží ještě na prezentaci projektu.

Boh svojich chudobných neopustí

„Raz v noci zaklopala na dvere fary nejaká žena a zúfalo nás žiadala o pomoc. Bola tehotná a potrebovala odviesť do nemocnice k pôrodu. Spolu s ďalším školastikom (jezuitským bohoslovcom) sme sa rozhodli odprevadiť ju aj jej manžela do mesta Manvi. Nakoniec žena porodila na ceste asi tri kilometre od dediny Pannur. Hoci sme sa veľmi snažili, pri pôrode zomrelo dieťa a na následky veľkého krvácania aj ona.
V tú noc som nemohol spať. Hlboko mnou otriaslo, že som sa bezmocne pozeral na to, ako táto žena i jej dieťa umierajú a ja im nemám ako pomôcť. Plakal som až do rána a pevne som sa rozhodol, že to tak nenechám a že sa musím pokúsiť situáciu dalitov zmeniť.

Eric Mathias SJ vstúpil do jezuitského rádu v roku 1987. Za kňaza bol vysvätený v roku 2001 a o šesť rokov neskôr zložil doživotné sľuby. V Indii absolvoval základné a postgraduálne štúdium filozofie a teológie. Je riaditeľom školy Xavier určenej predovšetkým pre dalitov v Manvi, v štáte Karnataka v Indii.

Usmievavý indický jezuita Eric Mathias každého ľahko nakazí svojím nadšením, s ktorým už roky bojuje za oslobodenie detí najchudobnejších rodín zo štruktúr sociálnej nespravodlivosti.

Eric, ako sa zrodila myšlienka založiť misijnú stanicu medzi dalitmi?
Už počas štúdií sme spolu s ďalšími školastikmi rozmýšľali, kde by sme mali v dnešnej dobe pôsobiť. Jezuiti vždy išli tam, kam nechcel ísť nikto iný. Rozhodli sme sa preto ísť medzi najchudobnejších z chudobných. Tak som sa ocitol v Pannure, v ktorého okolí žije veľa dalitov. Bol som prekvapený obrovskou biedou, nebola tam elektrina ani telefón, ale ľudia tam boli veľmi láskaví.

Aké boli začiatky novej misie?
Najskôr sme v Pannure a okolí urobili malý prieskum. Zistili sme, že je tu veľa detí, ale drvivá väčšina z nich odmalička pracuje v poľnohospodárstve a nemá možnosť získať ani základné vzdelanie. Preto sme začali navštevovať dediny a nadané deti sme posielali do rôznych škôl v Karnatake. Takto sme počas troch rokov pomohli niekoľkým tisícom detí z rôznych dedín. Rodičia tomu najskôr veľmi nepriali, ale keď zistili, že sa deti vracajú do dediny šťastné a že sa naučili veľa nového a zaujímavého, pochopili, že vzdelanie je dôležité. Keď sme videli to obrovské množstvo detí v okolitých dedinách, rozhodli sme sa, že sami v Manvi založíme školu a budeme učiť anglicky, pretože angličtina je pre dalitov vstupenkou do lepšej spoločnosti. Teší nás, že sme sa stali jedinou školou v celej Karnatake, určenou pre dalitov, kde sa učí anglicky hneď od prvej triedy.

Je obdivuhodné sledovať, ako rýchlo sa vám podarilo vybudovať misiu.
Všetko je dielom Božej prozreteľnosti, solidarity jezuitských spolubratov a mno-
hých darcov. Misia bola založená v roku 2001, o rok neskôr sme tam vďaka ne-meckým jezuitom postavili malú školu
s internátom. Vďaka nemeckým darcom sme tiež mohli kúpiť 18 ha pôdy. Dobro-
dinci z Anglicka nám pomohli postaviť budovu školy, ktorá je dnes jednou z naj-krajších v okolí. Jedna dáma zo Spojených štátov, ktorá bola šokovaná biedou okolitých dedín, zaplatila stavbu internátu. V roku 2008 sme dostavali budovu je-zuitskej komunity s malou nemocnicou sponzorovanou španielským provinciálom. V rovnakom roku sme vďaka vám, darcom z Českej republiky a Slovenska, začali stavbu budovy druhého internátu pre dievčatá, ktorú v tomto roku otvoríme.

Nakoniec ešte osobnejšiu otázku. Ako ti služba najchudobnejším z chudobných pomáha v tvojom duchovnom živote?
Často rozmýšľam nad tým, čo robil Kristus a ako by sa on zachoval v našej situácii. On stoloval s chudobnými, ženami a hriešnikmi, pomáhal chorým a slabým, dotýkal sa malomocných. Mnohí za ním prichádzali, aby sa stali jeho učeníkmi a on menil ich životy. Teraz ja sám žijem medzi ľuďmi, ktorí sú v podobnej sociálnej situácii ako ľudia, medzi ktorými pôsobil Ježiš. Samozrejme, že veľmi dôležitú úlohu v mojom živote urobila meditácia a duchovné cvičenia sv. Ignáca. Cítim sa stále volaný Kristom k službe chudobným. Som veľmi šťastný, že som jezuitom. Keby som sa ním nestal, určite by som sa okradol o šťastie, ktoré mi táto služba prináša.
Za rozhovor ďakuje Jan Regner SJ

IV. formačné stretnutie

Čas letí jako voda a naše skupina indických misionářů se setkává v Ivanke pri Dunaji již na čtvrtém formačním setkání. Po delší, více než měsíční, odmlce se scházíme v pátek a to téměř kompletní až na Metoda a Vojtu kteří dorazí v sobotu. Dorazil i zvláštní host, účastník MISIA INDIA 2008 Tomáš Bucek. Páteční večer trávíme vzájemným sdělováním si dojmů z proběhlých i připravovaných akcí na podporu projektu. Proběhlo například divadelní představení ‚Rybár a jeho duša‘ ve prospěch MISIA INDIA v Trnavském Univerzitném pastoračném centru nebo TV Markíza.

Někteří z nás po mši svaté a následující večeři odcházejí na očkování vakcínami, které zajistila Monika a jehož provedení nám laskavě nabídli zdravotní sestřičky z místního sanatoria. Nikdo se naštěstí z injekce nezhroutil, i když dvě vakcíny naráz dají zabrat.

Sobotní ráno někteří, včetně mě, řádně zaspali a přišli tedy až k již připravené snídani. Raní ptáče sice dál doskáče, ale spáči zase často přijdou hotovému:-) V pracovní části dopoledne nejprve musíme dohodnout, které akce nás čekají, kdo za jejich přípravu a organizaci ponese odpovědnost. Projekt budeme prezentovat postupně na Dni rodin a Noci kostelů v Trnavě, přednáškou v muzeu v Nemšovej, na trnavském festivalu Lumen, prezentací v Červeném Kostelci a Topoľčanoch a také na festivalu Pohoda v Trenčíně a dalším letním festivalu v Jaslovských Bohuniciach. Po ujasnění nejbližšího programu se s námi Tomáš Bucek podělil o své zkušenosti z pobytu v Indii, doporučil nám nebát se ‚etno potravin‘ v přiměřené míře, ale také si s sebou vzít nějakou energeticky hodnotnou a trvanlivou evropskou stravu.

Po problémech s dopravou k nám dorazili i manželé Katka a Maroš Kolenčíkoví, taktéž účastníci MISIA INDIA 2008. I jejich dojmy a tipy z indického pobytu sdělené při poobědové besedě nám jistě v pravý čas přijdou vhod. Odpolední program byl završen přípravou volnočasových aktivit pro děti i uvítací scénce, kterou si připravujeme jako představení u příležitosti našeho příjezdu do Indie. Některé dobré nápady se v našich hlavách opravdu zrodily, přičemž nám velice vyhládlo. Začala tedy příprava na večerní grilování, roztopený gril a skvělé špízy nám byly odměnou za vysilující duševní činnost. Mário všem přednesl konečné podmínky nákupu letenek a podrobnosti odletů a příletů, výprava nabývá každým dnem konkrétnější kontury. Po dobré večeři a pozdně večerním zhodnocení dne nás vítají zatím ještě měkké postele.

Nedělní ráno začíná v duchu přípravy na cestu do Križovian, kde máme na programu mši svatou, oběd a následně hlavní bod programu – divadelní představení ‚Legenada o dobre‘ pořádaný ve prospěch MISIA INDIA 2011. Všichni doufáme v Boží požehnání celému tomuto dni a vyrážíme…

Rybár a jeho duša pre Indiu (UPeCe Trnava)

Get the Flash Player to see this content.

Slovenskí dobrovoľníci idú pomáhať do Indie – Reflex (03. 05. 2011) – TV Markíza

Get the Flash Player to see this content.

III.formačné stretnutie

Na našom tretom formačnom stretnutí sme sa stretli už dobrí známi. Myslím si, že prvé dve stretnutia sme sa len „oťukávali“ a teraz to už začalo prechádzať do bližšieho vzťahu medzi jednotlivcami. V piatok večer sme si spríjemnili hraním aktivít,  kde hlavne pantomíma zanechala v mnohých zaujímavé pocity. Hraním nám čas ubehol až sme zabudli, že odbilo polnočnú hodinu. Vstávanie v sobotu ráno bolo o to náročnejšie. Po raňajkách nasledovala ranná modlitba a prvé pracovne stretnutie. Tu sme vyhodnotili naše očkovacie aktivity, ktoré postupujú míľovými krokmi. Stále je tu otázka čo použiť proti už toľko spomínanej malárii. Martin prišiel s názorom, že treba používať taký typ deodorantu, ktorý odpudzuje komárov. Prešli sme si návrhy na tričká, ktoré sa už odsúhlasili. Pripravili sme tlač letákov. Písali sme oficiálne listy a prekladali sme náš projekt do slovenčiny. Dokončili sme prezentáciu a do budúcna treba ešte dokončiť mimoriadnu prílohu Jezuiti dnes.

Huráááááá na výlet do Modry na medvedie skaly. Po niekoľkých poblúdených odbočeniach sme sa nakoniec všetci dopravili k jezuitskej chate v oblasti ModraZochová chata. Autá sme pekne odparkovali a išli sme na neďaleké parkovisko, kde sme si konečne uvedomili, že naše kroky by mali mať aj konkrétny cieľ. Tu sa začal „lámať chlieb“. Laco s Martinom boli preč a my sme sa mali sami rozhodnúť čo ďalej. Nakoniec sme zistili, že budeme potrebovať autá, aby sme sa dostali k skalám bližšie. Traja vodiči sa teda vrátili späť a potom sme sa už konečne dopravili až skoro pod skalu, kde sme chceli okúsiť  adrenalínové lozenie po skalách. Všetci sme pozerali plní očakávaní na Peťa, ktorý vyšiel prvý po trase a zaistil lano na vrchu. Postupne sme sa jeden po druhom zaúčali do lozenie po skalách. Dominik priniesol ďalšie sedačky a tak sa z nehostinnej skaly stalo centrum zábavy pre misionárov – dobrovoľníkov. Skvele sme sa bavili a niektorí z nás prekročili aj svoje osobné limity. Mário aj Michal sa držali lana prvý krát v živote. Keď sa všetci „vyšantili“ a po spoločnej dohode sme sa už aj s Lacom a Martinom vydali naspäť k chate, mali sme spoločnú svätú omšu. Po nej náš čakal všetkých šok z toho, že Marek sa nemôže zúčastniť našej misie a z pochopiteľných dôvodov odstupuje. Všetkým nám to prišlo veľmi ľúto. Po Majke, ktorá tiež zostáva doma kvôli vážnej chorobe v rodine, už s nami nepocestuje ďalší člen tímu. Všetci pevne dúfame, že už nikto z tímu neubudne. Po ceste naspäť do Ivanky sme samozrejme zasa zablúdili. Nevadí, to aspoň preverilo nášho tímového ducha v malých skupinkách. Značenie na Slovenský Grob zlyhalo, ale my sme sa nevzdali a nakoniec sme dobre prišli späť do Ivanky. Tu nás čakala večera, po ktorej som mal prezentáciu pre ostatných, aby sme si prešli opäť to, čo je obsahom nášho projektu. Za prezentáciou nasledovali hry, ktoré Monika s Majkou pripravili pre budovanie tímového ducha. Do tohto večerného „šantenia“ sme sa pohrúžili tak, že sme nakoniec skončili zasa pri známych aktivitách až do neskorých večerných hodín.  Vstávanie v nedeľu ráno bolo o to ťažšie. Raňajky sme si spríjemnili pesničkami rôzneho typu. Po raňajkách sme mali stretnutie s účastníkmi projektu Misia India 2008. Medzi nás prišli Michal Štofej, Adam Peciar, Tomáš KuzárMichal Miadok. Bolo veľmi zaujímavé počuť od ľudí, ktorí v Manvi už boli, aj ich zážitky a ich veľmi cenné rady, ktoré si zoberieme určite k srdcu. Treba hlavne myslieť na zdravie a odlišné podmienky, ktoré nás tam budú čakať. Po zaujímavej diskusii nasledovala svätá omša a spoločný obed.  Po obede sa už každý pobral svojou cestou za svojimi povinnosťami. V Trnave sa uskutočnil muzikál na motívy diela Oscar Wilde – Rybár a jeho duša. Ďalšie formačné stretnutie sa uskutoční v polovici mája. Tešíme sa!

Metod

II.formačné stretnutie

Druhá víkendovka 18-20.3.2011 – Ivanka pri Dunaji

Ubehlo pár týždňov a opäť sme sa stretli – 16 ľudí plných elánu. (Majka L. a Lucka B. nemohli prísť)). Majku L. by sme už radi aj spoznali, tešíme sa na teba najbližšie :).

Je piatok, koniec pracovného týždňa, a tak trvá nejaký čas, dokým sa všetci zídeme.  Preto nám jezuitské piatkové kino ponúklo veľmi nenáročný bolywoodsky film. Ide o film, ktorý má v Indii osloviť široké masy. Z toho dôvodu je vo filme veľa tanca a hudby.  Vytvára to dojem, že sledujete najnovší klip Shakiry a nie film. Ďalšie významné charakteristiky takého filmu sú akčné scény pripomínajúce Ramba.  Samozrejme nesmú chýbať zápletky s tým, kto koho má rád, na štýl telenovely.

Tento večer bol ale aj pracovný.  Martin nám ukázal jeho návrh na leták propagujúci Misiu India. Leták bol veľmi pekne graficky spracovaný. Tento večer dostali aj naše letenky konkrétnejší smer. Mali by sme letieť z Viedne priamo do Indie.

No a skoro som zabudla, že som zaspávala s pocitom vlastníctva nových náušníc. Monika zapojila svoju fantáziu a vyrobila veľmi svieže farebné náušnice. Pridala sa tak k Dominikovi, ktorý handmade náušnice už pár mesiacov vyrába a predáva, aby si tým nasporil na letenku do Indie.

Je ráno – sobota 19.3. Po spoločných raňajkách ideme predebatiť,  ako sme na tom s očkovaním.  Vo vakcinácii proti žltačke väčšina z nás začala konať a majú už prvú vakcínu za sebou. Zaujímavá bola aj debata o antimalarikách. Dúfame, že ich užívanie nebude mať na ich psychiku vážne následky, aj keď príbalový letáčik informuje až o najkrajnejšej možnosti vedľajších účinkov, a to samovražedné sklony.

S Lacom a Martinom sme si prešli to, čo bude potrebné si zobrať do Indie. Ide najmä o to, že netreba brať veľa vecí, lebo sú tam dosť vysoké teploty, väčšinu dňa tam nie je elektrina -takže tí, ktorí majú silný citový vzťah k svojmu notebooku alebo mobilu, majú smolu. No a samozrejme očakávaný  problém s hygienou. Tieto všetky veci  nám úsmev na tvári nevykúzlili, keď tak, to bol iba dôsledok Metodových výkrikov „To vážne!!“. Na čo prišiel Lacov výrok: „Začnite opúšťať všetky formy myslenia, ktoré vám dávajú pocit bezpečia a pohodlia“.  Na záver na zvýšenie motivácie sme si pozreli akčnú upútavku na Misiu India, ktorú vytvoril Mišo. Strihané veľmi podobne ako bolywoodsky film, v pozadí bolywoodska hudba, v predeloch tancujúci teenageri – veeeľmi dobrá práca, tešíme sa na ďalšie výtvory… aj verzie pre seniorov ;).

Po svätej omši sme sa vyhladovaní vrhli na obed z miestnej reštaurácie. Po obede sme sa  išli prejsť k malému miestnemu parku, nechať si trochu prefúkať hlavy studeným vetrom.

Potom sme sa vrhli do toho ako je to s projektom, ako stojíme, čo je pripravené, kde sú ešte medzery… Bolo veľmi povzbudzujúce počuť od našej maliarky Lenky, že jej projekt z prezentácie v Ružomberku minulý týždeň zaznamenal ohlas, že zbierka stále trvá.

Najbližšie naplánované akcie, kde bude prezentovaný projekt Misia India sú:

03. 04. 2011 o 15:30 hod. v Mariánskej sále v Trnave bude muzikál Rybár a jeho duša

04. 04. 2011 – prezentacia misia v Indii na Morave

12-13. 04. 2011 – prezentácia projektu v Gamingu, Rakúsko

07. 04. 2011 – prezentácia projektu vo farnosti na Klokočine v Nitre

27. 05. 2011 – Noc kostolov v Trnave – kaplnka sv. Jozefa  18.00-24.00

Stretnete nás ale aj v Trnave na festivale Lumen, v UPeCe v Bratislave pripravujeme koncert ….

Prebehla debata o tom, aký návrh na tričko sa komu páči, či alebo zostať pri doterajšom dizajne tričiek?

Potom sme pracovali v skupinkách, aby sa dotiahlo to, čo je ešte otvorené, ako napríklad: určenie dátumu koncertu, list pre prepravnú spoločnosť s prosbou o prepravu školských potrieb do Indie, články do časopisu „Jezuiti dnes“ o Misii India, príprava prezentácie do Gamingu….

V sobotu večer nás čakalo jedno velikánske prekvapenie. Laco pozval na našu víkendovku jezuitu z Indie – Vincenta. Vincent má 54 rokov, je práve na ceste po Európe, aby pomáhal získavať finančné prostriedky pre ľudí, ktorí sú v Indii vytláčaní na okraj spoločnosti. Jeho rozprávanie o osudoch ľudí zo severu Indie ma chytilo za srdce a to nie som žiadna citlivka, ktorá by nemala predstavu, ako to vo svete chodí. Ide o ľudí,  ktorí sú roľníci.  Veľké ťažobné spoločnosti od nich vykúpia pozemky, čo ich prinúti presťahovať sa do miest, kde majú problémy s pitnou vodou. Stratili svoj zdroj obživy a musia si hľadať inú prácu. Znamená to opustiť rodinu na dlhí čas. To spôsobuje, že sa títo muži stretávajú so ženami z ulice a ochorejú na HIV, tým potom nakazia aj svoju rodinu. Výhercom sú teda bohaté ťažobné spoločnosti a obyčajní ľudia končia chorí a v ešte väčšej chudobe.

V tento zaujímavý večer nám odhalil svoje kúzelnícke umenie aj Dominik. Jeho trik so zázračne spojenou zápalkou nás okúzľoval aj v nedeľu, spolu s jeho originálnymi hláškami pri akejkoľvek príležitosti.

V nedeľu sme si ešte prešli naše predstavy činnosti do budúcej víkendovky, odsúhlasili logo na spoločné tričká pre Misiu India, ubezpečili sa, že užívanie antimalarík sa predsa len dá prežiť napriek všetkým vedľajším účinkom….

Pri spoločnej anglickej omši, ktorú viedol P. Vincent, ukázala zase svoje hudobne nadanie Monika. Monika gitara ti skutočne svedčí :), tešíme sa na ďalšiu víkendovku, keď budeme zase počuť zvuk gitary. Fandím Majovi za výber spievanej modlitby k obedu ako aj za ten záverečný pokrik ;).

Teším sa na najbližšiu víkendovku už 1-3.4.2011. Jej spoločným znakom by mal byť dlhší pobyt vonku a viac hier, ktoré verím, že upevnia nášho tímového ducha.

Majka

Stránka misionárov v Indii