Archívy kategórie: Pannur

Indenpendance day 2011

Rekapitulácia rok 2011

Vybraní dobrovoľníci Misia India 2011 sa počas roka 2011 stretávali v Ivanke pri Dunaji. Ich úlohou bolo čo najlepšie sa pripraviť na indické prostredie a skúšky čakajúce v Manvi.
Očkovanie, letenky, fundraising MI, prezentácie a propagačné materiály si vyžadujú spoluprácu, kreativitu a vytrvalosť. Počas roka sa uskutočnovali fundraisingové aktivity: prezentácie na školách, farnostiach a na rôznych miestach Slovenska. Mohli ste nás stretnúť na Dňoch rodín, Noci kostolov v Trnave, na divadelnom predstavení v Križovanoch, v UPeCe v Trnave a v Ružomberku, na festivale Lumen s vlastným workshopom (prezentácia, varenie, tanec, svedectvá), ale aj na festivale Pohoda.
Obdivuhodná bola štedrosť darcov, ktorí veľkoryso pomohli indickým spolubratom vo viere, aby aj oni mohli čo najskôr oslavovať Eucharistiu v novom kostole v Pannur (dedinka v misijnom území neďaleko Manvi). Práve na jeho výstavbu sa dobrovoľníci snažili svojimi aktivitami získať prostriedky.
Misia India 2011 je tu! Skupina pod vedením Laca Šulíka SJ pristála v Bangalore, kde si dobrovoľníci odpočinuli v rezidencii Ashirvad. Oboznámili sa s indickou kultúrou a fungovaním jezuitských misií. Po spoznaní okolia a prekonaní prvotného kultúrneho „šoku“ sa dobrovoľníci vydali do Manvi.
Prvý deň sa zoznámili s ľuďmi na misii a prezreli si budovy, ktoré tu povstali. Od roku 2008 sa podarilo urobiť veľký kus práce. Je to vidieť na budovách škôl, ale aj na počte detí v kampuse. Hneď na druhý deň sa dobrovoľníci zapojili do práce. Pomáhali pri dokončení internátu pre učiteľov a dievčatá (ktorého základy položili dobrovoľníci MI 2008). Program bol vcelku jednoduchý: do obeda fyzická práca, po obede práca s deťmi.
Hry v skupinách, šport, či jednoduché konverzovanie, majú medzi deťmi veľký úspech. Po hrách bol čas na vypracovanie domácich úloh a doučovanie, kedy každý z dobrovoľníkov odovzdáva deťom niečo zo seba. Každý deň sa tu začína spoločnou sv. omšou a každý večer je ukončený spoločnou modlitbou.
Popri každodenných povinnostiach, mali dobrovoľníci možnosť navštíviť hinduistické posvätné mesto Hampi, ktoré je jednou z chránených pamiatok UNESCO. Po odpočinku v Hampi sa skupina vracia do každodenného kolobehu: práca na stavbe – práca s deťmi. V druhej polovici pobytu sa časť dobrovoľníkov vydala na misijnú stanicu Jezuitov – do dedinky Pannur, miesta ktoré je skutočne skúškou trpezlivosti a tímového ducha dobrovoľníkov.
Extrémna chudoba, hlinené obydlia miestnych „nedotknuteľných“, problémy s nedostatkom vody, či zdravotnej starostlivosti, kastovnícka segregácia a i. Dobrovoľníci pomáhli ako vedeli, i keď podmienky a úlohy boli niekedy frustrujúce.
Na konci pobytu skupinu čakalo slávnostné otvorenie domu učiteľov (Guru Bhavan) a internátu, ktoré nesie meno Tomáša Munka SJ – jezuitu umučeného počas II. sv. vojny. Dňa 10. 9. 2011 dobrovoľníci opustili školu, jezuitskú misiu v Manvi a presunuli sa na sever Indie, kde ich čakal výlet do New Delhi, Aggry a Jaipuru.
Všetci dobrovoľníci Misia India 2011 sa na Slovensko vrátili zdraví a vďační Bohu za nezabudnuteľné skúsenosti.
Z pobytu v Manvi vyplynulo, že problémov k riešeniu v Indii je stále dosť. Medzi hlavné výzvy patrí udržateľnosť chodu Misijnej školy. V spolupráci s občianskym združením Cesta domov o. z. sa rozbieha projekt „Edu Aid – podporme vzdelávanie detí v Indii“. Cieľom je pomocou sponzoringu študenta „dalita“, teda „nedotknuteľného“, zabezpečiť vzdelávanie. Do dnešných dní ľudia v rámci občianského združenia podporili vyše 220 detí.

Misijný bazár – Trnava 10.12.-11.12.2011

V Trnave v dňoch 10. 12. 2011 – 11. 12. 2011 sa uskutočnil už 5. ročník Misijného bazára, tento rok so zameraním na podporu výstavby základnej školy pre chudobné deti v Jezuitskej misii v Pannur neďaleko mesta Manvi, v okrese Rajchur, v Indickom štáte Karnataka.

Toto cestou sa chceme poďakovať všetkým, ktorí prišli a podporili 5. Misijný bazár v Trnave ako aj všetkým Trnavčanom, ktorí pomáhali pri príprave tejto akcie. Aj vďaka Vám poputuje z tohto bazára na konkrétny cieľ „pomôcť s výstavbou základnej školy“ 3321,61 €.

Človek ktorý navštívil tento bazár našiel praktické, poučné, zábavné ale aj okrasné predmety. Stretol a porozprával sa s dobrovoľníkmi, ktorí navštívili túto misiu v roku 2008 a potom aj v roku 2011. K dispozícii boli obrazové, zvukové materiály, a taktiež aj rôzne darčekové predmety.

Po prvý krát návštevník bazára mal možnosť sa zoznámiť s adopciou detí práve z tejto misie, ktorú založili jezuiti z indickej provincie Karnataka. O adopcii týchto detí sa môžete dozvedieť viac na www.cestadomov.sk, a o samotnej dobrovoľníckej akcie z webovej stránky: www.misiaindia.sk.

Vznik a počiatky misie v Manvi

Jezuiti z juhoindickej provincie Karnataka sa už niekoľko rokov venujú ľuďom, ktorí žijú v nespravodlivých podmienkach. Starajú sa o ľudí ktorý sa narodili do nejakého spoločenstva, kde právo je cudzí pojem. V Hinduizme je 5 základných kást a práve títo sú úplne na spodu, vylúčený z tzv. K-systému. Títo ľudia sa volajú daliti, alebo jednoducho nedotknuteľný. Nedotknuteľnosť im nedovoľuje stretnúť sa s ľudmi, môžete sedieť iba na vyzdnačených miestach, chodiť na ulicu až po 6 hodine večer. Majú právo na minimálne vzdelanie, ale iba ak si to môžu dovoliť, hoci práca na poli je často tak namáhavá že musia pracovať celé rodiny aby prežili.

Jezuiti sa rozhodli zakladať svoje misie práve medzi týmito chudobnými ľuďmi, o ktorých takmer nikto nejaví záujem. Úlohou je nielen pomáhať, ale dať deťom týchto ľudí vzdelanie ako prostriedok na zlepšenie ich situácie. Jedna z týchto misií sa nachádza v meste Manvi v oblasti Raichur (asi v polovici cesty medzi Raichur a Mudgal) a vedie ju páter Eric Mathias SJ.

Zapojiť ruky, hlavu a najmä srdce

Projekt slovenských jezuitov, cez ktorý chcú pomáhať indickej misii v Manvi a zároveň ponúknuť misijnú skúsenosť slovenským dobrovoľníkom.
Hoci mal Mariswami len desať rokov, stal sa hlavou rodiny. Jeho otec zahynul na poli po uštipnutí hadom. Nemohli zavolať lekára, lebo na to nemali peniaze. Mal ešte dve mladšie sestry, čo však v tamojšej kultúre znamená toľko ako prekliatie. Mariswamiho sa našťastie ujal riaditeľ tamojšej školy páter Eric a umožnil mu navštevovať miestnu školu.
S Mariswamim sa slovenský jezuita Laco Šulík stretol v juhoindickej misii v meste Manvi, kde prežil v roku 2006 štyri týždne. Rozhodol sa, že si chlapca adoptuje na diaľku a bude mu hradiť štúdium. „Kľúčom na zmenu života je dať ľuďom vzdelanie,“ myslí si mladý jezuita. Aj to bol dôvod, prečo jezuiti z provincie Karnataka v spolupráci s anglickou provinciou ako prvý krok postavili v Manvi školu.
Pre lepšiu budúcnosť
Misia sa nachádza v jednej z vidieckych oblastí, kde stále pretrváva problém kást, hoci v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo kastovníctvo oficiálne zrušené. „V mysliach ľudí však zostáva dodnes, a to najmä na malých dedinách ďaleko od miest,“ vysvetľuje Laco, ktorý pôsobil v pastoračnom programe na strednej škole vo Veľkej Británii a spolu so svojimi študentmi vycestoval do Manvi. „Navštevovali sme jednotlivé dediny, spoznávali sme kultúru a problémy miestnych ľudí, no našou úlohou bolo najmä zapojiť obidve ruky do práce,“ hovorí Laco. Pomáhali pri budovaní školy, ale aj pri výučbe angličtiny. „Deti sa s angličtinou dostanú ďalej a majú nádej na lepšiu budúcnosť.“
Ponúknuť novú skúsenosť
Jezuiti plánujú postaviť v Manvi ešte kostol a internát, nemocnicu, a práve na stavbe internátu sa bude podieľať aj slovenská provincia — a to nielen modlitbami a finančnou podporou. Laco Šulík a jeho spolubrat Martin Halčák sa rozhodli priložiť ruku k dielu a spolu so skupinou mladých mužov zo Slovenska pomôcť pri stavbe aj fyzicky. Podmienky pre účastníkov nie sú jednoduché, obaja však veria, že sa nájde 15 záujemcov, s ktorými na konci budúceho leta vycestujú na päť až šesť týždňov do Indie. „Podmienkou je vek nad 18 rokov, ovládanie angličtiny, schopnosť tímovej spolupráce, komunikatívnosť a citlivosť na potreby iných,“ vypočítava Laco všetky nároky kladené na dobrovoľníkov. Nízke nie sú ani finančné náklady, avšak na základe skúsenosti veria, že sa nájdu sponzori a dobrodinci, ktorí ich podporia.
Ich projekt má dať šancu ľuďom žijúcim v chudobe. „Nechceme tam ísť ako turisti. Projektom chceme dať Európanom možnosť prežiť novú skúsenosť v neznámej krajine i kultúre a duchovne ju interpretovať. Jednoducho si vysúkať rukávy a urobiť kúsok dobra pre iného človeka. Nechceme zachraňovať svet. Len veríme, že sa takto môže stať spravodlivejším,“ hovorí Laco.
Upravený článok, ktorý vyšiel v Katolíckych novinách 39/2008