Všetci, čo prídu do Indie, prvá vec s ktorou sa stretne je oblečenie Indov. Tak ako všetko, aj sárí symbolizuje odkiaľ pochádza, z akej vrstvy je, čo práve koná dotyčná osoba.

Každé ženské oblečenie sárí je v podstate originál. Je to pruh látky dlhý od 5m – do 9m a od 0,9m do 1,1m široký. Zvyčajne sú ručne tkané, vyšívané (technika zar-dozi), alebo aj maľované. Lacné sári je zo strojovo upravovanej bavlny. Farby sa používajú veľmi konrastné ale aj pastelové (červená – často sa používajú ako svadobné, zelená, modrá, žltá, béžová) Biele sári je vyhradené pre vdovy.

Sárí sa skladá z čoli (krátkej blúzky), spodničky (peticoat), ktorá sa nemusí vždy používať, namiesto nej často stačí aj šnúrka v páse, a samotného pruhu látky, ktorý je na konci najdekorativnejší končiaci na boku, na ramene, alebo na hlave ako závoj.

Dievča dostáva prvé sári vo veku 14 – 16 rokov pri nejakej rodinnej slávnosti, teda je možné že sári sa aj dedí. Tak ako každé oblečenie aj sárí podlieha móde. Inšpiráciou sú bollywoodske filmy.

Príbeh o prinesení sárí na slovensko. Trochu na pobavenie 🙂

Video o našej skúsenosti v Kalkate kde Stanka Bačíková oblieka sárí (Viete ako sa oblieka sárí?)

Krok za krokom ako sa oblieka sárí (odkaz priamo na youtube):

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=hgXFCYSyiQI[/youtube]

Benedikt XVI. kanonizoval štyroch nových svätých, po prvý raz aj z Indie (12.10.2008 – Radio Vaticana)

Ako tretiu v poradí pápež svätorečil indickú rehoľníčku z Kongregácie františkánok-klarisiek, sestru Alfonzu od Nepoškvrneného počatia, vlastným menom Anna Muttathupadathu. Život sestry Alfonzy, ktorá je vôbec prvou domácou svätou v histórii Indie, spadá do prvej polovice 20. storočia, pochádzala z južnej Keraly.

Jezuitov charakterizuje viera angažovaná pre spravodlivosť. Veriť v spravodlivosť v dnešnom svete je naozaj ťažké. Pod tlakom negatívnych správ o ľuďoch, ktorí majú povinnosť túto spravodlivosť v spoločnosti presadzovať, mnohí strácajú dôveru, že dobro je možné. Ale každý z nás má možnosť otvoriť sa a používať svoje talenty pre svoje vlastné dobro i dobro druhých. Ak človek dokáže zlepšiť svoju životnú situáciu a pomôcť aj ľuďom naokolo, už koná spravodlivo. Ak veríme, ale nekonáme dobro, ako potom môžu uveriť druhí? Viera sa prejavuje v skutkoch, preto jezuiti pracujú v školských ustanovizniach, v sociálnych centrách a na misiách v krajinách tretieho sveta.
Jezuiti z juhoindickej provincie Karnataka už niekoľko rokov sa venujú ľuďom, ktorí žijú v nespravodlivých podmienkach. Predstavte si, že ste sa narodili do kasty „nedotknuteľných“ – dalis (skupiny ľudí označenej tak hinduizmom). Vaša nedotknuteľnosť vám nedovoľuje stretnúť sa s ľuďmi, ktorých máte radi. Dokonca nemôžete sedieť na miestach, ktoré sú určené pre vyššie kasty v autobuse, na námestí, v chráme. Máte právo na minimálne vzdelanie, ale len vtedy, ak si to môžete dovoliť a nemusíte ťažko pracovať na poli pre svoju obživu už od útleho detstva. A to všetko v oblasti, kde štát nemá záujem priniesť rozvoj. Preto jezuiti sa rozhodli pred niekoľkými desaťročiami zakladať svoje misie práve medzi týmito chudobnými ľuďmi, o ktorých takmer nikto nejaví záujem. Úlohou je nielen pomáhať, ale dať deťom týchto ľudí vzdelanie ako prostriedok na zlepšenie ich situácie. Jedna z týchto misií sa nachádza v meste Manvi v oblasti Raichur a vedie ju páter Eric Mathias.
Hlavným dôvodom biedy týchto ľudí je kastovnícky systém, ktorý je spoločenskou rakovinou v Indii. „Nedotknuteľní“, ako ich často nazývajú, nemajú právo ani na základný rozvoj. To sa premieta do nútenej práce detí, ponižovania žien a slabého finančného ohodnotenia za vykonanú prácu. Bez vzdelania je nemožná šanca na zlepšenie života. Preto vzdelanie je aj kľúčom na odstránenie nespravodlivých podmienok,
na zlepšenie života a sprostredkovanie skúsenosti Boha, v ktorého my kresťania veríme, že je dobrý a spravodlivý.
Jezuiti na Slovensku už podporili podobný projekt v spolupráci s Misionármi Najsvätejšieho Srdca v roku 2005 v indickej Kalkate. Roku 2006 zasa v spolupráci s britskou provinciou jezuitov za účasti slovenského jezuitu vycestovala z Londýna skupina mladých stredoškolákov už po štvrtýkrát podporiť túto misiu. Pomôcť tejto misii sa rozhodli už aj mladí ľudia zo Španielska a Francúzska. Prispieť vlastnou štedrosťou k budovaniu spravodlivosti vo svete a šíreniu kresťanského posolstva môžeme aj my. Na budúci rok slovenská provincia jezuitov pozýva mladých mužov vo veku 18 až 35 rokov vycestovať do južnej Indie za účelom aktívnej pomoci deťom, ktoré sú odsudzované vlastnou spoločnosťou.
Dobrovoľnícka práca zahŕňa získavanie finančných prostriedkov pre túto misiu tu na Slovensku. Ďalej aktívnu pomoc pri budovaní miestneho internátu pre deti z ďalekých oblastí, ktoré prespávajú v jezuitskej misii a navštevujú tamojšiu školu. Deti majú možnosť naučiť sa po anglicky, účastníci budú mať možnosť učiť tieto deti základom konverzácie v anglickom jazyku. Sprostredkovanie skúsenosti obsahuje duchovný program jezuitskej spirituality pre oživenie osobného vzťahu k Bohu.
Možnosti podpory
Ak máte záujem podporiť tento projekt, je to možné týmito spôsobmi:
1. pomodliť sa na úmysel tejto misie denne okolo obeda, kedy deti zo školy Loyola pri meste Manvi majú svätú omšu s pátrom Erikom a modlia sa za svojich dobrodincov.
2. muži a mladí profesionáli sú pozvaní zúčastniť sa dobrovoľníckou prácou v tejto misii v auguste 2008 a cez ňu získať aj duchovnú skúsenosť.
3. finančným príspevkom na podporu vzdelania a dobudovania internátu pre deti z kasty „nedotknuteľných“ poštovou poukážkou (heslo „misia india“) na adresu vedúceho projektu.
Kontakty a bližšie informácie
Vedúci projektu: Ladislav Šulík, SJ, P. O. Box 173, Františkánske námestie 4, 814 99 Bratislava
Duchovný otec projektu: P. Martin Halčák, SJ, Františkánska 34, 917 01 Trnava
web
album
e-mail: misia.india@gmail.com
článok prevzatý z časopisu Posol jún 2007

Jedného dňa nás P. Erik Matias SJ poslal do dedín odkiaľ pochádzajú deti, ktoré študujú v nasej misijnej stanici. Nebolo nám jedno, nakoľko sme posledne dni mali rôzne ťažkosti: teplota, črevné problémy, úraz, psychická záťaž.

V tomto prostredí človek tuší, čo bolo asi podnetom pre napísanie knihy Anthony de Mella SJ: Minútové nezmysly atd. Mnohé veci človek vidí … „bezproblémovo“ – zo všetkým sa ráta, a keď príde niečo nečakané … aj na to sa ráta…

No a v tomto špinavom prostredí, kde domčeky sú postavene z produktu zvierat, s myšlienkami ktoré nemali nič spoločné s povzbudením, prišiel páter Erik so svojim typickým nadšením a jednoducho povedal: tak ako Ježiš poslal apostolov po dvoch, tak posielam aj ja vas. Na jeho tvari bol az neuveritelny pokoj a radost, ktoru v predvecer nasej skusenosti nik s nim nezdielal (asi okrem Laca).

Na druhý deň rano sme nastúpili na autobus, a pekne po dvoch nás nechali v okolitých dedinkách, v ktorých aj oficiálny miestny jazyk je problém, nie to angličtina…

Tie krásne nechápavé tváre prišli k nám a … všetky predošle obavy zmizli… nastúpil rozhovor srdca… až tak že sme mali problém rozlúčiť sa…

Večer sme zdielali skúsenosť presne takú ako keď sa vrátili apoštoli a začali rozprávať Jezišovi ako sa tam mali…