Všetky príspevky od admin

V. formačné stretnutie

Do odjezdu do Manvi zbývá již necelý měsíc a naše dobrovolnická skupina se schází, paralelně s festivalem Pohoda, v Ivanke pri Dunaji také ve znamení pohody. Zásoby na třídenní přežití jsou nakopeny a kuchařské umění skupiny je pod vedením Maria přivedeno do vysokých obrátek. Po vydatné páteční večeři následuje rekapitulace toho, co už máme, co je zařízeno a co nám ještě zbývá připravit. Není toho zrovna málo a vyplňování vízových formulářů je snad to nejmenší. Příprava našeho nitra na misii v Manvi, příprava kterou jsme v Ivanke započali před několika měsíci, nám v koncentrované podobě tentokrát zabere celý víkend. Posílá mě do Indie Bůh anebo se tam posílám sám? Dostaneme nebo nám bude vzato i to, co si myslíme, že máme? Otázky neuchopitelné jako ranní sny, které mizí dřív, než si dokážeme uvědomit, mají tentokrát dostat prostor. Martin nás od sobotního rána provází duchovní obnovou, abychom se lépe okázali orientovat v našem vztahu k projektu a našem místě v něm. Chvíle soustředění nám má nyní pomoct, aby naše činnost i nečinnost v Indii i po návratu přinesla své plody. U některých členů skupiny se mystické snění mění na skutečné, a duševní námaha je odměněna tvrdým dřímotem ve stínu pod stromem, na lavičce a vlastně kdekoli, kde je k tomu prostor. Večerní „Kruh“ je pak potřebným vyvrcholením celého dne a v podstatě i všech našich předmisijních setkání. Pevně věříme, že všemi chtěná upřímnost, ale i dobrá vůle, bude s pomocí Boží naší účinnou zbraní proti budoucím konfliktům a stresu. V neděli ještě chystáme program na uvítání v Manví, abychom nezůstali nic dlužní praktické stránce přípravy. Část skupiny pod vedením Majky vyráží ještě na prezentaci projektu.

Boh svojich chudobných neopustí

„Raz v noci zaklopala na dvere fary nejaká žena a zúfalo nás žiadala o pomoc. Bola tehotná a potrebovala odviesť do nemocnice k pôrodu. Spolu s ďalším školastikom (jezuitským bohoslovcom) sme sa rozhodli odprevadiť ju aj jej manžela do mesta Manvi. Nakoniec žena porodila na ceste asi tri kilometre od dediny Pannur. Hoci sme sa veľmi snažili, pri pôrode zomrelo dieťa a na následky veľkého krvácania aj ona.
V tú noc som nemohol spať. Hlboko mnou otriaslo, že som sa bezmocne pozeral na to, ako táto žena i jej dieťa umierajú a ja im nemám ako pomôcť. Plakal som až do rána a pevne som sa rozhodol, že to tak nenechám a že sa musím pokúsiť situáciu dalitov zmeniť.

Eric Mathias SJ vstúpil do jezuitského rádu v roku 1987. Za kňaza bol vysvätený v roku 2001 a o šesť rokov neskôr zložil doživotné sľuby. V Indii absolvoval základné a postgraduálne štúdium filozofie a teológie. Je riaditeľom školy Xavier určenej predovšetkým pre dalitov v Manvi, v štáte Karnataka v Indii.

Usmievavý indický jezuita Eric Mathias každého ľahko nakazí svojím nadšením, s ktorým už roky bojuje za oslobodenie detí najchudobnejších rodín zo štruktúr sociálnej nespravodlivosti.

Eric, ako sa zrodila myšlienka založiť misijnú stanicu medzi dalitmi?
Už počas štúdií sme spolu s ďalšími školastikmi rozmýšľali, kde by sme mali v dnešnej dobe pôsobiť. Jezuiti vždy išli tam, kam nechcel ísť nikto iný. Rozhodli sme sa preto ísť medzi najchudobnejších z chudobných. Tak som sa ocitol v Pannure, v ktorého okolí žije veľa dalitov. Bol som prekvapený obrovskou biedou, nebola tam elektrina ani telefón, ale ľudia tam boli veľmi láskaví.

Aké boli začiatky novej misie?
Najskôr sme v Pannure a okolí urobili malý prieskum. Zistili sme, že je tu veľa detí, ale drvivá väčšina z nich odmalička pracuje v poľnohospodárstve a nemá možnosť získať ani základné vzdelanie. Preto sme začali navštevovať dediny a nadané deti sme posielali do rôznych škôl v Karnatake. Takto sme počas troch rokov pomohli niekoľkým tisícom detí z rôznych dedín. Rodičia tomu najskôr veľmi nepriali, ale keď zistili, že sa deti vracajú do dediny šťastné a že sa naučili veľa nového a zaujímavého, pochopili, že vzdelanie je dôležité. Keď sme videli to obrovské množstvo detí v okolitých dedinách, rozhodli sme sa, že sami v Manvi založíme školu a budeme učiť anglicky, pretože angličtina je pre dalitov vstupenkou do lepšej spoločnosti. Teší nás, že sme sa stali jedinou školou v celej Karnatake, určenou pre dalitov, kde sa učí anglicky hneď od prvej triedy.

Je obdivuhodné sledovať, ako rýchlo sa vám podarilo vybudovať misiu.
Všetko je dielom Božej prozreteľnosti, solidarity jezuitských spolubratov a mno-
hých darcov. Misia bola založená v roku 2001, o rok neskôr sme tam vďaka ne-meckým jezuitom postavili malú školu
s internátom. Vďaka nemeckým darcom sme tiež mohli kúpiť 18 ha pôdy. Dobro-
dinci z Anglicka nám pomohli postaviť budovu školy, ktorá je dnes jednou z naj-krajších v okolí. Jedna dáma zo Spojených štátov, ktorá bola šokovaná biedou okolitých dedín, zaplatila stavbu internátu. V roku 2008 sme dostavali budovu je-zuitskej komunity s malou nemocnicou sponzorovanou španielským provinciálom. V rovnakom roku sme vďaka vám, darcom z Českej republiky a Slovenska, začali stavbu budovy druhého internátu pre dievčatá, ktorú v tomto roku otvoríme.

Nakoniec ešte osobnejšiu otázku. Ako ti služba najchudobnejším z chudobných pomáha v tvojom duchovnom živote?
Často rozmýšľam nad tým, čo robil Kristus a ako by sa on zachoval v našej situácii. On stoloval s chudobnými, ženami a hriešnikmi, pomáhal chorým a slabým, dotýkal sa malomocných. Mnohí za ním prichádzali, aby sa stali jeho učeníkmi a on menil ich životy. Teraz ja sám žijem medzi ľuďmi, ktorí sú v podobnej sociálnej situácii ako ľudia, medzi ktorými pôsobil Ježiš. Samozrejme, že veľmi dôležitú úlohu v mojom živote urobila meditácia a duchovné cvičenia sv. Ignáca. Cítim sa stále volaný Kristom k službe chudobným. Som veľmi šťastný, že som jezuitom. Keby som sa ním nestal, určite by som sa okradol o šťastie, ktoré mi táto služba prináša.
Za rozhovor ďakuje Jan Regner SJ

IV. formačné stretnutie

Čas letí jako voda a naše skupina indických misionářů se setkává v Ivanke pri Dunaji již na čtvrtém formačním setkání. Po delší, více než měsíční, odmlce se scházíme v pátek a to téměř kompletní až na Metoda a Vojtu kteří dorazí v sobotu. Dorazil i zvláštní host, účastník MISIA INDIA 2008 Tomáš Bucek. Páteční večer trávíme vzájemným sdělováním si dojmů z proběhlých i připravovaných akcí na podporu projektu. Proběhlo například divadelní představení ‚Rybár a jeho duša‘ ve prospěch MISIA INDIA v Trnavském Univerzitném pastoračném centru nebo TV Markíza.

Někteří z nás po mši svaté a následující večeři odcházejí na očkování vakcínami, které zajistila Monika a jehož provedení nám laskavě nabídli zdravotní sestřičky z místního sanatoria. Nikdo se naštěstí z injekce nezhroutil, i když dvě vakcíny naráz dají zabrat.

Sobotní ráno někteří, včetně mě, řádně zaspali a přišli tedy až k již připravené snídani. Raní ptáče sice dál doskáče, ale spáči zase často přijdou hotovému:-) V pracovní části dopoledne nejprve musíme dohodnout, které akce nás čekají, kdo za jejich přípravu a organizaci ponese odpovědnost. Projekt budeme prezentovat postupně na Dni rodin a Noci kostelů v Trnavě, přednáškou v muzeu v Nemšovej, na trnavském festivalu Lumen, prezentací v Červeném Kostelci a Topoľčanoch a také na festivalu Pohoda v Trenčíně a dalším letním festivalu v Jaslovských Bohuniciach. Po ujasnění nejbližšího programu se s námi Tomáš Bucek podělil o své zkušenosti z pobytu v Indii, doporučil nám nebát se ‚etno potravin‘ v přiměřené míře, ale také si s sebou vzít nějakou energeticky hodnotnou a trvanlivou evropskou stravu.

Po problémech s dopravou k nám dorazili i manželé Katka a Maroš Kolenčíkoví, taktéž účastníci MISIA INDIA 2008. I jejich dojmy a tipy z indického pobytu sdělené při poobědové besedě nám jistě v pravý čas přijdou vhod. Odpolední program byl završen přípravou volnočasových aktivit pro děti i uvítací scénce, kterou si připravujeme jako představení u příležitosti našeho příjezdu do Indie. Některé dobré nápady se v našich hlavách opravdu zrodily, přičemž nám velice vyhládlo. Začala tedy příprava na večerní grilování, roztopený gril a skvělé špízy nám byly odměnou za vysilující duševní činnost. Mário všem přednesl konečné podmínky nákupu letenek a podrobnosti odletů a příletů, výprava nabývá každým dnem konkrétnější kontury. Po dobré večeři a pozdně večerním zhodnocení dne nás vítají zatím ještě měkké postele.

Nedělní ráno začíná v duchu přípravy na cestu do Križovian, kde máme na programu mši svatou, oběd a následně hlavní bod programu – divadelní představení ‚Legenada o dobre‘ pořádaný ve prospěch MISIA INDIA 2011. Všichni doufáme v Boží požehnání celému tomuto dni a vyrážíme…

Rybár a jeho duša pre Indiu (UPeCe Trnava)

Get the Flash Player to see this content.

Slovenskí dobrovoľníci idú pomáhať do Indie – Reflex (03. 05. 2011) – TV Markíza

Get the Flash Player to see this content.

II.formačné stretnutie

Druhá víkendovka 18-20.3.2011 – Ivanka pri Dunaji

Ubehlo pár týždňov a opäť sme sa stretli – 16 ľudí plných elánu. (Majka L. a Lucka B. nemohli prísť)). Majku L. by sme už radi aj spoznali, tešíme sa na teba najbližšie :).

Je piatok, koniec pracovného týždňa, a tak trvá nejaký čas, dokým sa všetci zídeme.  Preto nám jezuitské piatkové kino ponúklo veľmi nenáročný bolywoodsky film. Ide o film, ktorý má v Indii osloviť široké masy. Z toho dôvodu je vo filme veľa tanca a hudby.  Vytvára to dojem, že sledujete najnovší klip Shakiry a nie film. Ďalšie významné charakteristiky takého filmu sú akčné scény pripomínajúce Ramba.  Samozrejme nesmú chýbať zápletky s tým, kto koho má rád, na štýl telenovely.

Tento večer bol ale aj pracovný.  Martin nám ukázal jeho návrh na leták propagujúci Misiu India. Leták bol veľmi pekne graficky spracovaný. Tento večer dostali aj naše letenky konkrétnejší smer. Mali by sme letieť z Viedne priamo do Indie.

No a skoro som zabudla, že som zaspávala s pocitom vlastníctva nových náušníc. Monika zapojila svoju fantáziu a vyrobila veľmi svieže farebné náušnice. Pridala sa tak k Dominikovi, ktorý handmade náušnice už pár mesiacov vyrába a predáva, aby si tým nasporil na letenku do Indie.

Je ráno – sobota 19.3. Po spoločných raňajkách ideme predebatiť,  ako sme na tom s očkovaním.  Vo vakcinácii proti žltačke väčšina z nás začala konať a majú už prvú vakcínu za sebou. Zaujímavá bola aj debata o antimalarikách. Dúfame, že ich užívanie nebude mať na ich psychiku vážne následky, aj keď príbalový letáčik informuje až o najkrajnejšej možnosti vedľajších účinkov, a to samovražedné sklony.

S Lacom a Martinom sme si prešli to, čo bude potrebné si zobrať do Indie. Ide najmä o to, že netreba brať veľa vecí, lebo sú tam dosť vysoké teploty, väčšinu dňa tam nie je elektrina -takže tí, ktorí majú silný citový vzťah k svojmu notebooku alebo mobilu, majú smolu. No a samozrejme očakávaný  problém s hygienou. Tieto všetky veci  nám úsmev na tvári nevykúzlili, keď tak, to bol iba dôsledok Metodových výkrikov „To vážne!!“. Na čo prišiel Lacov výrok: „Začnite opúšťať všetky formy myslenia, ktoré vám dávajú pocit bezpečia a pohodlia“.  Na záver na zvýšenie motivácie sme si pozreli akčnú upútavku na Misiu India, ktorú vytvoril Mišo. Strihané veľmi podobne ako bolywoodsky film, v pozadí bolywoodska hudba, v predeloch tancujúci teenageri – veeeľmi dobrá práca, tešíme sa na ďalšie výtvory… aj verzie pre seniorov ;).

Po svätej omši sme sa vyhladovaní vrhli na obed z miestnej reštaurácie. Po obede sme sa  išli prejsť k malému miestnemu parku, nechať si trochu prefúkať hlavy studeným vetrom.

Potom sme sa vrhli do toho ako je to s projektom, ako stojíme, čo je pripravené, kde sú ešte medzery… Bolo veľmi povzbudzujúce počuť od našej maliarky Lenky, že jej projekt z prezentácie v Ružomberku minulý týždeň zaznamenal ohlas, že zbierka stále trvá.

Najbližšie naplánované akcie, kde bude prezentovaný projekt Misia India sú:

03. 04. 2011 o 15:30 hod. v Mariánskej sále v Trnave bude muzikál Rybár a jeho duša

04. 04. 2011 – prezentacia misia v Indii na Morave

12-13. 04. 2011 – prezentácia projektu v Gamingu, Rakúsko

07. 04. 2011 – prezentácia projektu vo farnosti na Klokočine v Nitre

27. 05. 2011 – Noc kostolov v Trnave – kaplnka sv. Jozefa  18.00-24.00

Stretnete nás ale aj v Trnave na festivale Lumen, v UPeCe v Bratislave pripravujeme koncert ….

Prebehla debata o tom, aký návrh na tričko sa komu páči, či alebo zostať pri doterajšom dizajne tričiek?

Potom sme pracovali v skupinkách, aby sa dotiahlo to, čo je ešte otvorené, ako napríklad: určenie dátumu koncertu, list pre prepravnú spoločnosť s prosbou o prepravu školských potrieb do Indie, články do časopisu „Jezuiti dnes“ o Misii India, príprava prezentácie do Gamingu….

V sobotu večer nás čakalo jedno velikánske prekvapenie. Laco pozval na našu víkendovku jezuitu z Indie – Vincenta. Vincent má 54 rokov, je práve na ceste po Európe, aby pomáhal získavať finančné prostriedky pre ľudí, ktorí sú v Indii vytláčaní na okraj spoločnosti. Jeho rozprávanie o osudoch ľudí zo severu Indie ma chytilo za srdce a to nie som žiadna citlivka, ktorá by nemala predstavu, ako to vo svete chodí. Ide o ľudí,  ktorí sú roľníci.  Veľké ťažobné spoločnosti od nich vykúpia pozemky, čo ich prinúti presťahovať sa do miest, kde majú problémy s pitnou vodou. Stratili svoj zdroj obživy a musia si hľadať inú prácu. Znamená to opustiť rodinu na dlhí čas. To spôsobuje, že sa títo muži stretávajú so ženami z ulice a ochorejú na HIV, tým potom nakazia aj svoju rodinu. Výhercom sú teda bohaté ťažobné spoločnosti a obyčajní ľudia končia chorí a v ešte väčšej chudobe.

V tento zaujímavý večer nám odhalil svoje kúzelnícke umenie aj Dominik. Jeho trik so zázračne spojenou zápalkou nás okúzľoval aj v nedeľu, spolu s jeho originálnymi hláškami pri akejkoľvek príležitosti.

V nedeľu sme si ešte prešli naše predstavy činnosti do budúcej víkendovky, odsúhlasili logo na spoločné tričká pre Misiu India, ubezpečili sa, že užívanie antimalarík sa predsa len dá prežiť napriek všetkým vedľajším účinkom….

Pri spoločnej anglickej omši, ktorú viedol P. Vincent, ukázala zase svoje hudobne nadanie Monika. Monika gitara ti skutočne svedčí :), tešíme sa na ďalšiu víkendovku, keď budeme zase počuť zvuk gitary. Fandím Majovi za výber spievanej modlitby k obedu ako aj za ten záverečný pokrik ;).

Teším sa na najbližšiu víkendovku už 1-3.4.2011. Jej spoločným znakom by mal byť dlhší pobyt vonku a viac hier, ktoré verím, že upevnia nášho tímového ducha.

Majka

indickedeti

Modlitba za misiu

Večné Slovo,
jednorodený Syn Boží,
nauč nás pravej veľkodušnosti.
Nauč nás slúžiť ti,
ako si to právom zasluhuješ:
aby sme dávali a nepočítali,
aby sme bojovali a nedbali na rany,
aby sme pracovali
a netúžili po odpočinku,
aby sme sa obetovali
a nečakali inú odmenu ako to vedomie,
že sme splnili tvoju svätú vôľu.
Amen.

spolocne foto

I. formačné stretnutie

18. – 20. februára 2011 sa konalo v Centre spirituality Loyola v areáli jezuitského kaštieľa v Ivanke pri Dunaji pod vedením pátrov Ladislava Šulíka SJ a koordinátora Martina Halčáka SJ prvé formačné stretnutie novovznikajúcej skupiny študentov a mladých profesionálov, t.j. budúcich účastníkov projektu Misia India (2011).
„Páči sa mi ako táto skupina pracuje. Ľudia nehľadajú dôvod prečo nie alebo takto by to nešlo. Nečakajú, kým si danú úlohu vezme niekto iný. Ale práve naopak, snažia sa vymyslieť ako to spraviť, ako rozvinúť skrsnutú myšlienku do zaujímavého nápadu. Proste hľadajú ako áno. Presvedčil ma o tom tento moment.

Keď som v piatok podvečer prišiel do Ivanky do jezuitského kláštora, takmer nikoho som nepoznal. Opatrné pozdravy, debaty v malých skupinkách medzi ľuďmi, ktorí sa poznali už predtým. Všetko sa zlomilo prvou spoločnou debatou pri posedení v kruhu. Každý z nás sa predstavil, povedal ako sa o projekte dozvedel a vyjadril pohnútku, prečo sa chce tejto misie zúčastniť, čo ho k tomu vedie a čo od celého projektu očakáva. Úprimne, otvorene, zo srdca.

V sobotu pred večerou počas pár minútovej voľnej chvíle to už neboli tie malé skupinky známych zo škôl, miest alebo zamestnania. Bol to už jednoliaty celok navzájom konverzujúcich ľudí čakajúcich na večeru, dokonca vtipkujúc a vzájomne sa doberajúc. Samozrejme nikto sa na nikoho ani nehneval ani neurazil. Celkom naopak. Výborne sme sa pobavili a z chuti zasmiali. A to práve vďaka tomu, že hoci funguje táto skupina spolu len tak krátky čas, dokáže si veriť. Presne to je kľúč k úspechu celej misie. Úprimnosť a dôvera.

Priatelia, poznám Vás sotva 24 hodín, no môžem povedať už teraz. Do Indie za pátrom Erikom a jeho deťmi pôjdem s Vami veľmi rád. Nie preto, že by to bola ľahká cesta. Práve naopak, bude náročná a veľmi. Ale chcem ísť preto, pretože Vám verím. Verím, že spolu prežijeme nielen zaujímavé dobrodružstvo, ale najmä pomôžeme dobrej veci. Verím tiež, že keď prídu chvíle ťažké,  ako únava, vyčerpanie, kríza z odlúčenia a mnohé ďalšie.., dokážeme sa vzájomne podporiť, podržať i povzbudiť. A keď sa po šiestich týždňoch vrátime späť domov, možno zmorení či vysilení, ale tiež dojatí a šťastní, aj keby sme sa s niektorými z Vás nevideli mesiace či roky, verím a som presvedčený, že práve vďaka tomu čo sme v Indii spolu

prežili, budem môcť považovať každého jedného z Vás za ozajstného priateľa.“

Teším sa na Vás o štyri týždne.

Ahojte

Text: Pavol Hluchy, Foto: Martin Halčák SJ

88

Info LIST 2

Prinášame vám najnovšie informácie o dianí na misijnej stanici v Manvi. Je pre nás dôležité, aby ste  boli pravidelne informovaní o najnovšom vývoji v Manvi. Nech vám požehná ten, ktorý je Darca darov.
S prianím Božieho požehnania,

Ladislav Šulík SJ
vedúci projektu Misia India

MANVI
Oslávili sme narodeniny pátrov Erika Mathiasa, Rohana D’Almeidu a Maxima Rasquinha v našej škole s viacerými predstaveniami piesní, tancov a iných čísiel. Študenti a učitelia vyjadrili svoju lásku a vďaku všetkým trom, ktorí neunávne pracujú pre nich. Diecézni kňazi prišli z dekanátu Raichur k nám, aby oslávili veľkolepo narodeniny Maxima. Novici Avinash D’Souza, Praveen Gonsalves, Jason Pais a Mark D’Silva prišli na našu misiu, aby boli vystavení jej životu po celý mesiac. Umiestnili sme ich po viacerých dedinách a získavajú vlastnú skúsenosť zo života s nedotknuteľnými. Ich prítomnosť a vzorné správanie sú požehnaním pre celú misijnú stanicu. Dvanásť školastikov z Asha Kiran prišli tiež na našu misijnú stanicu, aby nám pomohli počas víkendu. Všetci sú obdivovaní pre ich vedomosti a nadšenie pomáhať druhým. Aj sedemnásť rehoľníc z Bethenay kongregácie prišlo z Mangalore, aby žili s našimi ľiďmi počas celého mesiaca ako súčasť ihc formácie.

Rekordná zbierka viac ako 3000 rupiíí (50 eur) je jasným znakom toho, že farnosť Pannur urobila obrovský pokrok vo veľkodušnosti pod vedením pátrov Maxima a Prema. Farnosť sa oživila najmä skrze mladých.
Páter John Gomes bol prijatý do nemocnice Pátra Mullera pre jeho problémy s oparmi, pretože my tu nemáme dobrú zdravotnícku starostlivosť.
Veľa ľudí z okolitých dedín Pannura prichádzajú do našej novej nemocnice v Pannur, pretože hľadajú pomoc od šikovných Tarbe sestier. Obdivujú ich trpezlivosť, zasvätenie a vedomosti. Prvý pôrod dievčatka sa uskutočnil len nedávno v našej novej nemocnici.

photo25_24a-2

Podmienky projektu Misia India 2011

Predtým ako sa prihlásiš na projekt MISIA INDIA 2011, zváž svoje možnosti:

Podmienky účasti na projekte:india2011_podmienky

1. som mladý profesionál alebo študent VŠ bez záväzkov, otvorený pre nové skúsenosti

2. som schopný komunikovať a tímovo spolupracovať

3. chcem rešpektovať duchovný charakter projektu a participovať na všetkých duchovných podujatiach skupiny

4. som otvorený pre dobrodružstvo a duchovnú skúsenosť

5. som pohnutý túžbou urobiť službu pre spravodlivejší svet

6. som vo veku 23 – 30 rokov

7. som schopný zabezpečiť si prostriedky na vycestovanie (cesta, pobyt v Indii, zdravotné poistenie, vreckové, strava a ubytovanie) a budem pomáhať získavať prostriedky pre samotný projekt

8. som schopný primerane komunikovať po anglicky (potrebné zvlášť k výučbe anglického jazyka priamo v miestnej škole, profesionálna pomoc ako vyučovať cudzí jazyk bude k dispozícii)

9. som zdravotne zdatný pre cestu do Ázie

10. som si vedomý zdravotných rizík spojených s účasťou na projekte, napriek tomu mám záujem vycestovať a zobrať osobnú zodpovednosť
Ak spĺňaš podmienky a chceš sa k nám pridať ozvi sa na:
Ladislav Šulík SJ
misia.india@gmail.com

MISIA INDIA 2011

Misia India 2011

Jezuiti pozývajú mladých mužov a ženy vo veku 23 – 30 rokov stať sa „mužmi a ženami pre druhých“. Vycestuj s nami a ľuďmi inšpirovanými ignaciánskou spiritualitou do južnej Indie v lete 2011 (august – september) za účelom aktívnej pomoci deťom, ktoré sú vlastnou spoločnosťou odsudzované.

Dobrovoľnícka práca zahrňuje získavanie finančných prostriedkov pre túto misiu na Slovensku. Ďalej aktívna pomoc pri budovaní misijnej stanice a vyučovanie anglického jazyka, či čokoľvek iné, čo je potrebné urobiť.

Prihlásiť sa možno do 3. Januára 2011. Viac informácií: misia.india@gmail.com