III.formačné stretnutie

Na našom tretom formačnom stretnutí sme sa stretli už dobrí známi. Myslím si, že prvé dve stretnutia sme sa len „oťukávali“ a teraz to už začalo prechádzať do bližšieho vzťahu medzi jednotlivcami. V piatok večer sme si spríjemnili hraním aktivít,  kde hlavne pantomíma zanechala v mnohých zaujímavé pocity. Hraním nám čas ubehol až sme zabudli, že odbilo polnočnú hodinu. Vstávanie v sobotu ráno bolo o to náročnejšie. Po raňajkách nasledovala ranná modlitba a prvé pracovne stretnutie. Tu sme vyhodnotili naše očkovacie aktivity, ktoré postupujú míľovými krokmi. Stále je tu otázka čo použiť proti už toľko spomínanej malárii. Martin prišiel s názorom, že treba používať taký typ deodorantu, ktorý odpudzuje komárov. Prešli sme si návrhy na tričká, ktoré sa už odsúhlasili. Pripravili sme tlač letákov. Písali sme oficiálne listy a prekladali sme náš projekt do slovenčiny. Dokončili sme prezentáciu a do budúcna treba ešte dokončiť mimoriadnu prílohu Jezuiti dnes.

Huráááááá na výlet do Modry na medvedie skaly. Po niekoľkých poblúdených odbočeniach sme sa nakoniec všetci dopravili k jezuitskej chate v oblasti ModraZochová chata. Autá sme pekne odparkovali a išli sme na neďaleké parkovisko, kde sme si konečne uvedomili, že naše kroky by mali mať aj konkrétny cieľ. Tu sa začal „lámať chlieb“. Laco s Martinom boli preč a my sme sa mali sami rozhodnúť čo ďalej. Nakoniec sme zistili, že budeme potrebovať autá, aby sme sa dostali k skalám bližšie. Traja vodiči sa teda vrátili späť a potom sme sa už konečne dopravili až skoro pod skalu, kde sme chceli okúsiť  adrenalínové lozenie po skalách. Všetci sme pozerali plní očakávaní na Peťa, ktorý vyšiel prvý po trase a zaistil lano na vrchu. Postupne sme sa jeden po druhom zaúčali do lozenie po skalách. Dominik priniesol ďalšie sedačky a tak sa z nehostinnej skaly stalo centrum zábavy pre misionárov – dobrovoľníkov. Skvele sme sa bavili a niektorí z nás prekročili aj svoje osobné limity. Mário aj Michal sa držali lana prvý krát v živote. Keď sa všetci „vyšantili“ a po spoločnej dohode sme sa už aj s Lacom a Martinom vydali naspäť k chate, mali sme spoločnú svätú omšu. Po nej náš čakal všetkých šok z toho, že Marek sa nemôže zúčastniť našej misie a z pochopiteľných dôvodov odstupuje. Všetkým nám to prišlo veľmi ľúto. Po Majke, ktorá tiež zostáva doma kvôli vážnej chorobe v rodine, už s nami nepocestuje ďalší člen tímu. Všetci pevne dúfame, že už nikto z tímu neubudne. Po ceste naspäť do Ivanky sme samozrejme zasa zablúdili. Nevadí, to aspoň preverilo nášho tímového ducha v malých skupinkách. Značenie na Slovenský Grob zlyhalo, ale my sme sa nevzdali a nakoniec sme dobre prišli späť do Ivanky. Tu nás čakala večera, po ktorej som mal prezentáciu pre ostatných, aby sme si prešli opäť to, čo je obsahom nášho projektu. Za prezentáciou nasledovali hry, ktoré Monika s Majkou pripravili pre budovanie tímového ducha. Do tohto večerného „šantenia“ sme sa pohrúžili tak, že sme nakoniec skončili zasa pri známych aktivitách až do neskorých večerných hodín.  Vstávanie v nedeľu ráno bolo o to ťažšie. Raňajky sme si spríjemnili pesničkami rôzneho typu. Po raňajkách sme mali stretnutie s účastníkmi projektu Misia India 2008. Medzi nás prišli Michal Štofej, Adam Peciar, Tomáš KuzárMichal Miadok. Bolo veľmi zaujímavé počuť od ľudí, ktorí v Manvi už boli, aj ich zážitky a ich veľmi cenné rady, ktoré si zoberieme určite k srdcu. Treba hlavne myslieť na zdravie a odlišné podmienky, ktoré nás tam budú čakať. Po zaujímavej diskusii nasledovala svätá omša a spoločný obed.  Po obede sa už každý pobral svojou cestou za svojimi povinnosťami. V Trnave sa uskutočnil muzikál na motívy diela Oscar Wilde – Rybár a jeho duša. Ďalšie formačné stretnutie sa uskutoční v polovici mája. Tešíme sa!

Metod