spolocne foto

I. formačné stretnutie

18. – 20. februára 2011 sa konalo v Centre spirituality Loyola v areáli jezuitského kaštieľa v Ivanke pri Dunaji pod vedením pátrov Ladislava Šulíka SJ a koordinátora Martina Halčáka SJ prvé formačné stretnutie novovznikajúcej skupiny študentov a mladých profesionálov, t.j. budúcich účastníkov projektu Misia India (2011).
„Páči sa mi ako táto skupina pracuje. Ľudia nehľadajú dôvod prečo nie alebo takto by to nešlo. Nečakajú, kým si danú úlohu vezme niekto iný. Ale práve naopak, snažia sa vymyslieť ako to spraviť, ako rozvinúť skrsnutú myšlienku do zaujímavého nápadu. Proste hľadajú ako áno. Presvedčil ma o tom tento moment.

Keď som v piatok podvečer prišiel do Ivanky do jezuitského kláštora, takmer nikoho som nepoznal. Opatrné pozdravy, debaty v malých skupinkách medzi ľuďmi, ktorí sa poznali už predtým. Všetko sa zlomilo prvou spoločnou debatou pri posedení v kruhu. Každý z nás sa predstavil, povedal ako sa o projekte dozvedel a vyjadril pohnútku, prečo sa chce tejto misie zúčastniť, čo ho k tomu vedie a čo od celého projektu očakáva. Úprimne, otvorene, zo srdca.

V sobotu pred večerou počas pár minútovej voľnej chvíle to už neboli tie malé skupinky známych zo škôl, miest alebo zamestnania. Bol to už jednoliaty celok navzájom konverzujúcich ľudí čakajúcich na večeru, dokonca vtipkujúc a vzájomne sa doberajúc. Samozrejme nikto sa na nikoho ani nehneval ani neurazil. Celkom naopak. Výborne sme sa pobavili a z chuti zasmiali. A to práve vďaka tomu, že hoci funguje táto skupina spolu len tak krátky čas, dokáže si veriť. Presne to je kľúč k úspechu celej misie. Úprimnosť a dôvera.

Priatelia, poznám Vás sotva 24 hodín, no môžem povedať už teraz. Do Indie za pátrom Erikom a jeho deťmi pôjdem s Vami veľmi rád. Nie preto, že by to bola ľahká cesta. Práve naopak, bude náročná a veľmi. Ale chcem ísť preto, pretože Vám verím. Verím, že spolu prežijeme nielen zaujímavé dobrodružstvo, ale najmä pomôžeme dobrej veci. Verím tiež, že keď prídu chvíle ťažké,  ako únava, vyčerpanie, kríza z odlúčenia a mnohé ďalšie.., dokážeme sa vzájomne podporiť, podržať i povzbudiť. A keď sa po šiestich týždňoch vrátime späť domov, možno zmorení či vysilení, ale tiež dojatí a šťastní, aj keby sme sa s niektorými z Vás nevideli mesiace či roky, verím a som presvedčený, že práve vďaka tomu čo sme v Indii spolu

prežili, budem môcť považovať každého jedného z Vás za ozajstného priateľa.“

Teším sa na Vás o štyri týždne.

Ahojte

Text: Pavol Hluchy, Foto: Martin Halčák SJ