Zapojiť ruky, hlavu a najmä srdce

Projekt slovenských jezuitov, cez ktorý chcú pomáhať indickej misii v Manvi a zároveň ponúknuť misijnú skúsenosť slovenským dobrovoľníkom.
Hoci mal Mariswami len desať rokov, stal sa hlavou rodiny. Jeho otec zahynul na poli po uštipnutí hadom. Nemohli zavolať lekára, lebo na to nemali peniaze. Mal ešte dve mladšie sestry, čo však v tamojšej kultúre znamená toľko ako prekliatie. Mariswamiho sa našťastie ujal riaditeľ tamojšej školy páter Eric a umožnil mu navštevovať miestnu školu.
S Mariswamim sa slovenský jezuita Laco Šulík stretol v juhoindickej misii v meste Manvi, kde prežil v roku 2006 štyri týždne. Rozhodol sa, že si chlapca adoptuje na diaľku a bude mu hradiť štúdium. „Kľúčom na zmenu života je dať ľuďom vzdelanie,“ myslí si mladý jezuita. Aj to bol dôvod, prečo jezuiti z provincie Karnataka v spolupráci s anglickou provinciou ako prvý krok postavili v Manvi školu.
Pre lepšiu budúcnosť
Misia sa nachádza v jednej z vidieckych oblastí, kde stále pretrváva problém kást, hoci v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo kastovníctvo oficiálne zrušené. „V mysliach ľudí však zostáva dodnes, a to najmä na malých dedinách ďaleko od miest,“ vysvetľuje Laco, ktorý pôsobil v pastoračnom programe na strednej škole vo Veľkej Británii a spolu so svojimi študentmi vycestoval do Manvi. „Navštevovali sme jednotlivé dediny, spoznávali sme kultúru a problémy miestnych ľudí, no našou úlohou bolo najmä zapojiť obidve ruky do práce,“ hovorí Laco. Pomáhali pri budovaní školy, ale aj pri výučbe angličtiny. „Deti sa s angličtinou dostanú ďalej a majú nádej na lepšiu budúcnosť.“
Ponúknuť novú skúsenosť
Jezuiti plánujú postaviť v Manvi ešte kostol a internát, nemocnicu, a práve na stavbe internátu sa bude podieľať aj slovenská provincia — a to nielen modlitbami a finančnou podporou. Laco Šulík a jeho spolubrat Martin Halčák sa rozhodli priložiť ruku k dielu a spolu so skupinou mladých mužov zo Slovenska pomôcť pri stavbe aj fyzicky. Podmienky pre účastníkov nie sú jednoduché, obaja však veria, že sa nájde 15 záujemcov, s ktorými na konci budúceho leta vycestujú na päť až šesť týždňov do Indie. „Podmienkou je vek nad 18 rokov, ovládanie angličtiny, schopnosť tímovej spolupráce, komunikatívnosť a citlivosť na potreby iných,“ vypočítava Laco všetky nároky kladené na dobrovoľníkov. Nízke nie sú ani finančné náklady, avšak na základe skúsenosti veria, že sa nájdu sponzori a dobrodinci, ktorí ich podporia.
Ich projekt má dať šancu ľuďom žijúcim v chudobe. „Nechceme tam ísť ako turisti. Projektom chceme dať Európanom možnosť prežiť novú skúsenosť v neznámej krajine i kultúre a duchovne ju interpretovať. Jednoducho si vysúkať rukávy a urobiť kúsok dobra pre iného človeka. Nechceme zachraňovať svet. Len veríme, že sa takto môže stať spravodlivejším,“ hovorí Laco.
Upravený článok, ktorý vyšiel v Katolíckych novinách 39/2008