Hinduizmus je neúnavné hľadanie pravdy. Je to náboženstvo pravdy. Pravda je Boh. Popieranie Boha sme poznali, ale popieranie pravdy nikdy. (Móhandás Karamčand Gándhí)

Človek nepochopí cudzie náboženstvo, ak nežije svoje v plnom zmysle. Každé náboženstvo si zasluhuje úctu.

Kdesi som počul že pochopiť hinduizmus môže iba hinduista. A hinduistom sa človek môže iba narodiť.

Hovoriť, písať o hinduizme je ako keby traja slepí hovorili o jednom objekte. Predpokladajme, že je to slon. Jeden v rukách drží chobot a hovorí že slon je ako had. Druhý sa drží nohy a hovorí že slon je ako strom, tretí drží chvost a hovorí že slon je ako lano. Všetci držia toho istého slona a každý ho „vidí“ inak. Rovnako je to s hinduizmom.

Ak človek začne niečo čítať o hinduizme, stretne sa s protichodnými názormi. Slovo hindu bol skôr geografický pojem ako náboženský. Najskôr ho používali Peržania neskôr Gréci. Označovali ním ľudí v okolí v oblasti rieky Indus, teda tento termín mal odlíšiť územia, ktoré ovládal islam od miestnych „neveriacich“. Indovia, ktorých nazývame hinduisti, nepoužívajú medzi sebou toto označenie na pomenovanie svojho náboženstva. Hinduisti sami celé stáročia necítili potrebu označiť svoju vieru osobitným menom. Hinduizmus je národným fenoménom Indie. Prečo? Pretože nemá svojho zakladateľa, nevie sa obdobie vzniku, nemá žiadnu organizačnú štruktúru, nemá nadradenú autoritu a ani žiadne kanonizované posvätné texty a nakoniec zahŕňa v sebe mnohé (i protichodné) prvky rozličných vierovyznaní, kultov a rituálov (animizmus, polyteizmus, monoteizmus, monizmus a dokonca aj ateizmus, atď)

V hinduizme je veľa božstiev. V tomto panteóne jestvujú rôzne stupne božských bytostí. Bohovia, ktorí riadia beh sveta, sídlia v nebi, v ktorom kraľuje boh Indra. Majú moc, ale sú pomstychtiví, zmyselní a nie sú vševediaci. Majú telá ako ľudia ale z inej hmoty. Môžu robiť dobro ale aj zlo.

Hnduizmus pozostáva z troch základných smerov, z ktorých 1) šaivizmus je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to Šakti (ženský princíp) – 2) šaktizmus, alebo Višnu a jeho avatar (vtelenie) Krišna – 3) vaišnavizmus.

Neponúka dogmy, ale akési „usmernenia pre ľudské správanie“.

Charakteristickým výrokom indickej filozofie je Átmanam viddhi – POZNAJ SÁM SEBA.